Lights! Cameras! Action! |Ereri/Riren|

5. kapitola

,,To mi hovoríš až teraz?" vyštekol som na ňu agresívnym hlasom.

Hanji sa tak zľakla, až nadskočila. ,,Levi, ukľudni sa, buď rád, že ti to hovorí vôbec teraz a nedozvieš sa to až pri čítaní scenáru." prehovoril Erwin.

,,Krista ale nemali ste mi to povedať ešte vtedy, keď ste ma presviedčali, nech sem idem hrať?" Bol som neskutočne vytočený. Že mi takúto vec hovorí až teraz... milé od nej. Tch. Veď typická Hanji.

,,A keď má byť hlavná postava a kapitán spolu, nemal by byť náhodou jeden z nich dievča?" vyskúšal tentokrát argument Eren. Súhlasil som s ním. No Hanji len záporne pokrútila hlavou.

,,Nie, pôvodne sme chceli, aby to bolo o homosexuáloch, pretože keď si to vezmeš, tak dej bude tým pádom strhujúcejší a zaujímavejší. Bude odlišný od väčšiny, z čoho vyplýva, že fanúšici to budú hltať." vysvetlila nám.
,,Ak tí fanúšici nebudú homofóbovia." zamrmlal som si popod nos, ale dával som si pozor, aby to nikto iný okrem mňa nepočul.

Eren frustrovane vzdychol a zosunul sa dole po stoličke, chvíľu na to som aj ja následoval jeho príklad. Hanji s Erwinom sa na našom zúfalstve len zasmiali a krútili hlavami. Tsch, akí škodoradostní. Toto určite naplánovali ako pomstu za to, že som ich raz oblial džúsom (ten príbeh je vážne na dlho).

,,Ale vážne, prečo ste mi to nepovedali ešte u mňa doma, keď ste sa ma snažili na toto navodiť?" spýtal som sa. Erwin si odkašľal, aby si prečistil hrdlo a potom mi venoval vážny pohľad.

,,Pretože ťa poznáme Levi. Vedeli sme, že by si to odmietol hneď, ako by sme poukázali aj na tento malý detail."

Jeho slová vo mne vzbudili novú várku hnevu a na stoličku som sa posadil opäť normálne.

,,Tomuto ty hovoríš malý detail? Malý detail?! Myslím, že toto ste mi mohli povedať už skôr. Toto malo byť to prvé, na čo ste ma mali upozorniť. Nie, že sa to dozvedám až tu. Ďakujem za spoluprácu, ale ja končím. Radím vám teda, aby ste si do pondelka zohnali za mňa náhradu." predniesol som. Obaja na mňa len pozerali ako vyorané myši, no nevšímal som si ich. Rýchlo som si vzal svoje veci, vstal zo stoličky a za sebou zavrel dvere. Počul som ešte ako na mňa kričali a aj kroky blížiace sa ku mne, no ignoroval som to a vyšiel smerom k môjmu autu.

EREN:

Levi si len tak odišiel. Pravdu povediac, ani sa mu nečudujem, každého by to vytočilo. Ešte k tomu ak hrajete prvý krát. Mal pravdu, mohli mu o tomto povedať, no zase, mohol sa nájsť aj nejaký kompromis. Nie len tak hneď odísť, určite by sa to nejako vyriešilo.

Erwin s Hanji tu po ňom začali pokrikovať, no ignoroval to. Keď za sebou aj udrel dverami, tak sa za ním už aj skoro rozbehli.

,,Počkajte, pôjdem za ním. Skúsim s ním prehovoriť." Zastavil som ich, keď sa už chytali kľučky. Pozreli sa na seba, no potom zas na mňa a nemo prikývli. Zdvyhol som sa zo stoličky a rozbehol sa ho hľadať. Mám jediný cieľ: nájsť nízkeho a zamračeného čiernovlasého chlapíka. Jednoduché, no nie?

Myslel som si, že takto naštvaný pôjde rovno domov, tak som sa rozbehol na parkovisko. Modlil som sa, aby som tam prišiel včas a aby tam ešte bol.

Odľahlo mi, keď som ho uvidel, no švihol som si, pretože som ho videl odomykať auto.

Keď som od neho nebol už natoľko ďaleko, tak som naňho zakričal. On to započul a otočil sa na mňa. Len čo som sa dostal k nemu a chytil druhý dych, tak mi začalo v hlave šrotovať koliesko, ako ho presvedčím, aby sa vrátil, pretože Levi má tvrdú škrupinku. Ak má mať moja postava vzťah s mužom, tak nech to je on a jedine on.

,,Počuj Levi... viem, že ťa naštvalo, že ti to nepovedali, ale... zas keby ti to povedali, tak by si to zrejme jednoznačne odmietol, no oni ťa tam potrebovali."

Levi si ma chvíľu meral jeho desivým pohľadom, až ma zmrazilo. Snažil som sa nedať to veľmi najavo, no cítil som, že sa mi to veľmi nedarí. Vystrašene som preglgol a čakal, čo mi povie. Bol som však odhodlaný ho presvedčiť, inak by ten môj beh bol zbytočný.

,,Ja som to jednoznačne odmietol tak či tak, no bolo vidno, že na to boli pripravení a vytiahli svoje eso z rukáva, kedy som bol vlastne donútený to skúsiť. A nepokúšaj sa ma presvedčiť ešte ty. Určite ťa poslali, pretože už nemali nápady, nemám pravdu?" odvetil a prekrížil si ruky na prsiach.

,,Nemáš. Prišiel som ťa presvedčiť sám. Z vlastnej slobodnej vôle. Ale myslím, že by si to mal skúsiť. Určite by sa našiel nejaký kompromis. A tak či tak by si to neskôr podľa mňa ľutoval."

Levi ešte viac prižmúril, akoby premýšľal, čo odpovie. Ja sám som nevedel, čo povedať! Skoro som ani nedýchal.

,,Si zrejme veľmi dôverčivý. A neviem, či by si pri nich dvoch dosiahol nejakého kompromisu. S nimi sa proste vyjednávať nedá. A teraz, ak dovolíš, rád by som už odišiel, tak ma láskavo nezdržiavaj."

Ako to dopovedal, nastúpil do auta, ktoré neskôr naštartoval a sledoval som, ako sa vzďaluje na príjazdovej ceste. Stál som tam úplne ako oparený. Nuž, tak toto mi nevyšlo úplne podľa plánov.

--------------------------------------------------------

Ahojky, ospravedlňujem sa, že tak veľmi toto nevydávam, no píšem to na striedačku s inou ff, ktorá mi zaberá viac času. Budúci týždeň sa však posnažím byť produktívnejšia, pretože časovo to budem mať jednoduchšie a neviem, čo budem robiť 17 hodín v autobuse😂
Aspoň po ceste sa posnažím niečo to napísať, zatiaľ peknú sobotu prajem ^-^