Pravdu nezmeníš [ Pozastavené/ Opravujem]

3.

Som v nejakom sklade a predo mnou stoja ľudia v čiernom. Vedľa mňa bol nejaký muž/chlap a za mnou ich mohlo byť aj 30.Dvaja z ľudí  ktorý boli oproti nás sa na mňa veľmi podobali, no skôr ja na nich. Niečo odo mňa chceli ale ja som ich cez ten šum v ušiach vôbec nepočula. Poobzerala som sa a uvidela ako tí ľudia predo mnou niečo vyťahujú z poza opasku a začala sa prestrelka. Dve guľky ma trafili a ja som zakričala od bolesti.

"Aaaaaaaaaaaaaaaaah" vystrelila som do sedu a obzerala sa, "Bol to len sen. Bol to len sen." Hovorila som si stále dookola až kým som sa neupokojila. Pozrela som sa na mobil a ukazoval, že ja 5:04. Už nezaspím pomyslela som si. Vyšla som z mojej mäkučkej postieľky a išla som sa dať trochu dokopy a obliesť sa.

Obliekla som si:

Nasadila som si kontaktné šošovky a išla som sa najesť. (Nosím kontaktné šošovky lebo mám nezvyčajnú farbu očí (dúhoviek). (Kontaktné šošovky mám modrej farby). O mojich "pravých" očiach vedia len adoptívni  rodičia. (To čierne okolo tam není)

Najedla som sa a zapla som si telku a pritom kontrolovala sociálne siete. Keď bolo 7:40, tak som si obliekla koženku a zobrala kľúče od motorky a vyrazila do školy. (Škola sa nám začína o 8:00)

____________________________________

Pred školou som len Lucke zakývala a pobrala sa ku skrinkám a vybrala si učebnice na hodinu. Prišla som do triedy a sadla som si na moje miesto. Mali sme slovenčinu. Nič zlé sa nestalo a tak som sa vybrala učebnice na fyziku a vybrala sa do triedy.

____________________________________

Po škole som pozvala Lucku k nám.
"Dáš si niečo?"spýtala som sa.
"Hmm. Cappuccino (káva)".
"Ok."
Lucla zatiaľ odišla do mojej izby. Po chvíli som naň doniesla kávu a sadla som si k nej na posteľ.
"Lucka. Sťahujem sa." A je to von.
"Čo? Kde? Kedy?"
"Do Ameriky a na budúci týždeň v stredu." Pomaly mi začali stekať slzy.
"Noooo. Aj ja sa mám presťahovať do Ameriky a tiež mám odísť v stredu." Čo???
"Není to trochu podozrivé?"
"Vlastne hej. Možno to niečo znamená. To uvidíme neskôr lebo už musím odísť."
"Dobre ale zaveziem ťa lebo musím ísť na tréning. Len si zoberiem tašku a môžme ísť. Ok?"
"Jasné ma'am." Chvíľu sme si pozerali do očí a potom sme sa začali smiať ako zhulené veveričky. Po chvíľke sme sa prestali smiať a ja som si išla po tašku na box. Keď som sa vrátila Lucka mala už dopitú kávu a mohli sme ísť. Pred jej domom som ju vyložila, zakývala som jej a pobrala sa na tréning. Prezliekla som sa do oblečenia na cvičenie a išla do telocvične. Na tréningy nás chodí 34 a s novým/novou žiakom/ziačkou nás bude 35. Ešte musím trénerke oznámiť, že odchádzam aj keď nechcem.  Po chvíli sme už boli všetci a len čakali na nového žiaka alebo žiačku a trénerku. Trénerka prišla a za ňou kráčal celkom pekný chalan no dúfam to nebudem zase nejaký ten úchyl.
"Volám sa Noah Connor. Mám 17 rokov a práve som sa presťahoval a chodím na box od mojich 13 rokov. Dúfam, že si tu budeme všetci rozumieť."dorozprával a nahodil ten úsmev, ktorý dostane do kolien každú babu okrem pár výnimiek čiže mňa. Pár dievčat pretočilo očami ako ja a ostatné buď nič neurobili alebo 'zaklipkali' svojimi dlhými mihalnicami ale trénerka ich schladila pohľadom. A začali sme cvičiť. Väčšinou cvičíme v dvojiciach a tak tomu bolo aj dnes. Škoda lebo som musela cvičiť s tým Noahom či kto to je.
"Ahoj kráska. Čo ty tu robíš? Veď box není pre krásne baby." Čo si o sebe ten hlupák myslí.
"Štrč sa alebo drž hubu a cvič."
"Ooooo. Nejaká odvážna." Čo si o sebe kurwa ten chlap myslí.
"Noah! Nechaj ju tak a začni cvičiť alebo odíď a nenahnevaj ju lebo potom sa stane niečo zlé. A poviem ti pravdu, jej rany bolia a to veľmi."ozvala sa Emma. Je to niečo ako moja kamarátka na kick-boxe a aj boxe a ona jediná vie, čo sa stane ak sa nahnevám. Venovala som jej vďačný pohľad a ďalej sa venovala tomu namyslenému debilovy.
"Poď. Začneme... tak za prvé ako už ti povedala Emma tak sa ma snaž nenahnevať, no pokiaľ nechceš skončiť v nemocnici. Za druhé nesnaž sa ma zbaliť, lebo neverím na lásku a ani na nič podobné a po tretie buď cvič alebo odíď, lebo nemám náladu na nejakého namysleného idiota s vyšším egom ako jeho IQ."
"Ok. Kľud."boha jeho nech už drží tú hubu lebo za seba neručím.
"KĽUD?!!!?" Dobre potrebujem sa upokojiť.
"Trénerka? Prosím postarajte sa o tohto imbecila skôr ako mu niečo spravím."
"Dobre. Ale pokús sa nikomu neublížiť."
"Dobre, pokúsim sa. Len mu dajte nejakú prácu na 10 minút."
"Dobre."
"Ďakujem" konečne ho mám z krku. Išla som do šatne po boxovacie rukavice a vodu. Vrátila som sa dala si rukavice a prišla ku boxovaciemu vrecu a začala doň udierať.

Takto si predstavujem Noaha:

Telocvičňa len je väčšia:

Poznámka autora: dúfam, že sa vám páčila 

kapitolka a ospravedlňujem sa za chyby 

a dlhšiu neaktivitu.