Pravdu nezmeníš [ Pozastavené/ Opravujem]

2.

Nový deň, posratý budík a nudný deň v škole. Ráno som spravila to isté ako každý deň. Umyť. Obliecť. Zišla som dole a urobila si desiatu. Dala ju do tašky a chcela som odísť no z toho ma vytrhol otcov hlas.
" Príď skôr domov, potrebujeme sa s tebou porozprávať."
" Ok." To bolo divné. No čo už pobrala som sa do školy a o 10 minút som tam bola. Lucku som videla ako tam čaká, tak som pridala do kroku. Hneď ako som k nej prišla ma objala a išli sme do triedy. V škole išlo všetko dobre až na poslednú hodinu. Chémia. A ako za trest si na mňa učiteľka na začiatku roka zasadla. Pozrela sa po triede. Pohľadom zastavila na mne a uškrnula sa.
" Kto chce aby som ho vyvolala. Nik? No dobre tak si vyberiem. Hmmmm. Simonová." A do riti. Postavila sa pred tabuľu a začala ma skúšať. Dostala som za dva. Čo bolo celkom dobre na mňa.

____________________________________

Po škole som prišla domov a videla som ako rodičia sedia pri stole a čakajú na mňa. Prisadla som si k nim a čakala čo povedia. "Diana už si veľká a preto by si sa mala dozvedieť pravdu." Začala mama. Pozrela sa na otca a on prikývol. Mamina si povzdychla a povedala:
"Si adoptovaná." Čo?????
"Kto sú teda moji pravý rodičia?"
"Mená nevieme len vieme, kde bývajú a kde sa budeš MUSIEŤ presťahovať."
"A to už prečo?"
"Lebo nám volal tvoj dedo a povedal, že si ťa berie do svojej opatere aj s tvojími rodičmi."
"Kedy mám odísť?"
"O týždeň v stredu po teba príde auto a odvezie ťa na letisko. Ty nastúpiť do súkromného lietadla a pristaneš až v Amerike, kde to teba príde tvoj dedo aj s tvojím otcom v ďalšom aute." Nenávidím limuzíny!! Je to veľké a pomalé auto. Oproti tým mojim to je len pomalá a drahá sračka.
"Kriste Bože. Idem si pretriediť myšlienky." Vybehla som do svojej izby zbalila si veci na kick-box prezliekla sa do športového oblečenia a išla si zabehať.

____________________________________

Prišla som so fitka dala si boxerské rukavice a ušla k boxovaciemu vrecu. Čo som sa to do pekla teraz dozvedela? Dobre takže si to zhrnieme. Som adoptovaná a moji pravý rodičia si ma chcú zobrať späť do svojej starosti. Čiže sa mám do týždňa pobaliť, rozlučiť sa so všetkými a odísť do Ameriky. No super. Odhodila som boxerské rukavice ku taške a boxovala ďalej bez rukavíc. Po hodine boxovania som sa išla osprchovať a až potom som si všimla čo som si spôsobila tým, že som boxovala bez rukavíc. Hánky na rukách som mala krvavé ale neboleli ma. Kožu na nich som mala roztrhnutú. Tak som si ruky obviazala obväzom a išla domov.

____________________________________

Doma ma privítal otec s večerou. Najedla som sa išla sa osprchovať a spať. Ale ešte pred spaním som premýšľala, ako to mám povedať mojej naj kamarátke.

Poznámka autora: Dúfam, že sa vám táto kniha páči z napíšte mi či chcete aby som napísala kapitolu aj s iným pohľadom. Ospravedlňujem sa za chyby. T_T