Rap Love ,Alfa × Omega

2. A dneska ti už žiaden Lucas nepomôže...

„Hm... Dobrú."

Prišiel som do svojej izby a tam som sa prezliekol do pyžama. Síce som vedel že už nezaspím ale to je jedno. Ľahol som si do postele a zapol som mobil. Hneď ako som zapol wifi prišlo mi upozornenie zo školskej stránky. Upozornenie o nejakej súťaži.

„Hmm...To nemusí byť zlé." povedal som potichu.

Čítal som a dozvedel som sa že je to rapová súťaž! OMFG! Tak tam sa prihlásim. Ale je to pre dve osoby. Hmm môžem skúsiť nahovoriť Lucasa keď tu bude prespávať.

Usmial som sa a nastavil som si budík keby som náhodou ešte zaspal.

Usalašil som sa na kraji postele a zavrel som oči.

„Nemôžeš sa správať normálne?!"

„A prečo by som kurva mal?!"

„Nenadávaj keď sú tu deti!"

„Ja si tu budem robiť čo chcem!"

„No tu určite nie! Keď chceš robiť bordel tak prosím! Ale nie v mojom dome!"

„Tak fajn!" zaznelo od môjho otca a potom už len tresnutie dverami a plač mojej mami.

„Mami?" povedal som potichu a vyšiel som z izby.

„Eh? Ach to si ty Nick. Stalo sa niečo?"

„No...To by som sa mal pýtať ja no nie? Zase ste sa z ocom hádali... Čo sa zase udialo?"

„Ja...ja..." začala mama no potom sa rozplakala. Nezmohol som sa na nič len na to aby som ju silno objal.

„Čo sa tu-- Mami či sa stalo?!" rozbehla sa An dole schodami.

„Ja a...a váš otec sa rozvádzame...." povedala a mne sa do očí nahrnuli slzy. Vedel som že toto manželstvo nie je ukážkové a malo niekoľko nemalých problémov ale že sa idú rozvádzať?! To má nenapadlo.

„To bude dobré mami... Ja a Nick ťa podržíme..." povedala An a ja som sa na ňu vďačne usmial.

Rýchlo som otvoril oči a splašene som sa zdvihol do sedu. Chyba. Spadol som rovno na tvrdú zem. Začal som sa obzerať okolo seba. Vzpomienka 4 roky stará a stále tak živá...

Pozrel som sa na mobil a po zistení že som spal "až" 3 a pol hodiny som nespokojne zafučal a zbehol som po schodoch dole a sadol som si na gauč. Pustil som potichu telku a bežal som sa prezliecť.

Obliekol som si roztrhané čierne boyfriendy a mikinu ktorá mi bola skoro po kolená.

Bežal som do kuchyne kde som si nalial džús z chladničky a sadol som si pred telku.

Dlho som nepozeral lebo sa otvorili dvere od izby Anie.

„Čo robíš tak skoro hore?" zazývala.

„Nehovor mi že ťa zobudila tá telka! Ledva ju počujem!" povedal som potichu.

„Nie nie... Ja som mala budík..."

„Oooooo..." začal som a pozrel som na hodiny ktoré vyseli nad telkou „4:09?" dokončil som.

„No a?" povedala a sadla si na gauč vedľa mňa.

„Tak neznášam túto vetu keď ju povie niekto iný..." zabručal som na čo sa Anie zasmiala.

„Ja netuším čo idem robiť..." povedal som si sám pre seba.

„Ha...alebo aj tuším." povedal som keď som si vspomenul že nemám nachystané učebnice na dneska.