Rap Love ,Alfa × Omega

2. A dneska ti už žiaden Lucas nepomôže...

„Čo tu robíš?" spýtal sa ma a dal zo mňa dole bicykel.

„To sa môžem spýtať aj ja teba." povedal som a díval som sa na neho z dola.

„Ale ja som sa pýtal prvý." povedal a podal mi ruku.

„Bol som sprejovať ale "stretol" som fízlov. A ty?"

„Išiel som sa stretnúť z Mikom."

„O pol jednej ráno?" povedal som a pozrel som sa na hodinky.

„No a? Ani sprejovať o pol jednej nie je úplne normálne."

„No dobre teda... A nevedel by si mi povedať kde som? Tak trochu som sa stratil." povedal som a poobzeral som sa okolo seba.

„Ja ťa hodím domov." zasmial sa.

„Ó bože ďakujem, si super!" povedal som.

Sadol som mu na riadidlá a išli sme. Snažil som sa si zapamätať cestu ale stále premáhala únava. Oprel som sa o Lucasove rameno a spokojne som sa usmial.

Len tak som kukol po Lucasovi ktorý sa tiež spokojne usmieval. Asi si ma všimol lebo aj on sa na mňa pozrel a zasmial sa. Nechcelo sa mi riešiť prečo.

O chvíľu sme už boli pred mojím domom. Zoskočil som z jeho bicykla a ťarbavo som stál.

„Ja ti strašne ďakujem že si ma takto neskoro odviezol domov..."

„To nestojí za reč..."

„Poď ku nám. Ráno zabehneme pre tvoju tašku." povedal som a usmial som sa.

„Radšej nie. Čo tak zajtra...teda dneska keď je piatok?"

„Oki! Tak ahoj!"

„Čáu!" povedal a aj s bicyklom zmizol v diaľke.

Otočil som sa ku dverám a odomkol ich. Potichu som vošiel no aj keby som bol ešte tichší nepomohlo mi to. Anie sedela na schodoch a dívala sa na mňa.

„Ahoj." zašepkal som nervózne.

„Kde si kurva bol?! Zajtra máš školu a ty sa takto neskoro jebeš vonku z kamarátmi?!" zasičala na mňa.

„Bože to je moja vec nie?!"

„Som tvoja sestra a vôbec sa mi nepáči čo robíš!"

„A ty vieš kde mám to že si moja sestra?! V pr--"

Nedopovedal som lebo dvere od Elissinej izby sa otvorili a Eliss v nich stála a vyjavene sa na nás dívala.

„Čo tu robíte?" spýtala sa potichu.

„To nerieš zlatíčko. Len sme sa z An pohádali lebo to ona rada robí." povedal som a usmial som sa na Anie ktorá na mňa hnusne zazrela.

„Ja sa nerada hádam. To ty si túto hádku vyvolal lebo sa trepeš po vonku takto neskoro."

„Keď už o tom hovoríme, prečo nespíš El?" zmenil som tému.

„Vy ste ma zobudili."

Zazrel som na Anie a išiel som El uložiť. Keď som ju prikril a poprial som jej dobrú noc tak ma zastavila.

„Nemám rada keď sa z An hádate... To je ako keď sa tatino hádal z maminou..." povedal smutne a ja som si uvedomil že má vlastne pravdu.

„Neboj, my sa už z An hádať nebudeme..." povedal som a vyšiel som z jej izby.

„An?" povedal som potichu.

„Čo je?" ozvalo sa nevrlo.

„Prepáč a dobrú noc..."