Bars and Melody

epilóg 😭

"Čo si urobil? Ako si to mohol urobiť??"dával som otázku za otázkou.
"Ja viem som kokot ale chcem sa jej ospravedlniť. Je u vás??opýtal sa ma. Chcel som mu povedať že nie ale nedokázal som to. 
"Áno teda nie. Je v nemocnici lebo mala strašne bolesti brucha. 
"Čo mala?? Prosím odvezieš ma do nemocnice za ňou?? Opýtal sa ma. Zrazu mi prišla správa.  
Zlatíčko: máme zlú správu.
Macko: akú?
Zlatíčko:príď do nemocnice až tu ti to poviem. Chcem ti to povedať z očí do očí.
Macko:Okey budem tak o chvíľu. Ľúbim vás(myslím tým aj ich dieťa)
Pohľad Bett:
Už nemám chuť žiť. Chcem zomrieť. Najprv som prišla o Lea a teraz aj o moje maličké. Ani potratila som kvôli tomu ako som bola na to psychicky zle.  Teraz má práve Bell utišuje (existuje toto slovo vôbec??🤔)aby som bola aspoň kúsok v pohode.  No nefunguje to. Už prišiel Charlie a za ním aj...Leo?? Čo tu on robí??? To mu nestačí čo urobil doteraz?
"Charlie čo tu robí on??"opýtala som sa ho a ukázala na Lea.
"Nooo myslel som si že budeš rada "povedal a ja som sa na neho pozrela tak že mi skoro vypadli oči. 
"Určite nie som rada že prišiel kvôli tomu čo spravil mne a našim "deťom"" pri slove deťom som ukázala uvodzovky. 
"Ako to myslíš?"opýtal sa ma Leo.
"No asi tak že som kvôli tebe potratila"povedala som.
"A ešte k tomu ťa kvôli všetkému nenávidím. Všetko si len pokazil"povedala som a otočila som sa.
"Čože sa stalo?"nechápal Charlie.
"Správne si počul. Keby že má tento tu nepovedie tak mám o 4 mesiace malé zlaté detičky ktoré by som nikomu nedala"povedala som a odišla som.
Hneď ako som prišla domov tak som sa vybrala do kúpeľne. Nechcela som aby sa to takto skončilo ale či už v živote si nič nevyberáme. Zobrala som žiletku a rozmýšľala som nad všetkým. Nad všetkým dobrým ale aj zlým. Priložila som žiletku k zapästiu a urobila prvý rez. Tak uspokojivé a príjemné. Nič na svete nie je lepšie ako žiletka. Ona jediná vás nesklame. Ona pri vás zostane v šťastí aj nešťastí. Ona všetko zmení. Už sa mi samé od seba zatvárali oči. Konečne ťa úžasná sloboda. Nič necítite.
Pohľad Lea:
Prečo som len taký kokot.  Mohol dom mať krásne deti a ženu ale ja nie. Ja musím vždy niečo posrať. Som hrozný. Vybral som sa k Bett aby som sa jej aspoň nejako ospravedlnil. Ja viem že ma to neospravedlňuje ale chcem aby vedela že ma to mrzí. Už stojím pri jej dverách. Zaklopem a nič. Zaklopem ešte asi 3-razy a keď sa mi neozve ani teraz tak sa rozhodnem vojsť dnu. Dnu je ticho.
"Bett"zakričím do tichého domu. Nič sa mi neozýva tak som sa rozhodol ju ísť hľadať. Ako prvé vojdem so spálne. Potom obývačka, kuchyňa. Ešte sa pôjdem pozrieť do kúpeľne a tak nájde Bett v kaluži krvi. Rýchlo pribehnem k nej ale už je to na hovno keďže je už mŕtva. Za všetko môžem iba ja. Som debil. Nikdy si to neodpustím.  Videl som žiletku a tak som si povedal že si urobím to isté ako si urobila ona. Urobím si prvý rez. Boli to a strašne. Už viem čo pociťovala ona.  Je to hrozná bolesť. Urobím ďalší a bolesť sa ešte zväčší.
Pohľad mňa:
Leo Bett strašne miloval a bol odhodlaný pre ňu urobiť čo jej len na očiach uvidí. Preto sa aj podrezal. Miloval ju ako nikoho iného. Nechcel aby sa to takto skončilo. Myslel si že budú spoločne žiť až do smrti. Ale to sa mýlil. Bett si myslela že bez Lea je nikto a mala pravdu. Bez neho je ako telo bez duše. Ako oheň bez dreva. Ako kvet bez slnka. Charlie a Bell ich pochovali do spoločného hrobu. Bell mala 2 chlapcov a prežila svoj život s láskou svojho života. No Bett také šťastie nemala. Ale každý kto počul príbeh o týchto dvoch verí že sú spolu aj v Tom duchovnom svete. Milovali sa,milujú sa a nikdy sa neprestanú.
KONIEC
VITAJTE PRI KONCI MOJEJ KNIHY. ÁNO NECHCELA SOM ABY SA SKONČILA TAKTO ALE KEĎ SOM UŽ ZAČALA PÍSAŤ TAKÝTO DEJ TAK SOM MUSELA AJ TAK SKONČIŤ.
BTW KEĎ MA CHCETE ZABIŤ ZA TO AKO SOM SKONČILA (DOPÍSALA) TÚTO KNIHU TAK PRÍĎTE DO REVÚCEJ A MÔŽETE TO SPOKOJNE UROBIŤ.
S POZDRAVOM MIKY 😉