Wicked

Kapitola XXI.

Pôrod mnohé ženy opisovali ako najkrajšiu vec, akú kedy zažili. Vidieť, ako sa zrodí nový život, bol to jednoducho zázrak a ten najmocnejší pocit na svete. Malé plačúce ružové dieťatko, ktoré sa upokojí akonáhle sa stretne s náručou vlastnej matky.

S pôrodom tohto démona to však nemalo nič spoločné. Namiesto krásneho dieťaťa z jej tela vyšlo monštrum, ktoré od narodenia dokázalo iba zabíjať. Vrhlo sa na svoju matku a kým umierala na rozsiahle vnútorné zranenia, snažilo sa z nej urobiť súčasť svojho bytia. Požieralo ju ako nejaký parazit, až kým naposledy nevydýchla.

Obeť a matka zrodeného démona bola mŕtva. Aspoň tak si všetci mysleli, keď videli, ako sa monštrum zrodené z jej tela dobývalo na tento svet. Bola pre nich úplne bezvýznamná, koniec koncov, bola iba nástrojom nato, aby dosiahli svoj cieľ. No keď príšera rozpútala masaker na posvätnej pôde, prioritou boli ich vlastné životy. Nikto z nich nevedel, že sa v danej hodine všetky skončia.

Voda pokročila o ďalších pár centimetrov a príšera krčiaca v rohu sa striasla. Z hrdla jej vyšlo ďalšie zakňučanie, podobajúce sa prosbe o pomoc.

Ruka trčiaca z kamenného oltára sa slabo pohla. Najprv to bol iba drobný záchvev, ktorý jej pohol končekmi prstov, no prsty s nenalakovanými nechtami sa zrazu natiahli, kĺby na nich zapraskali. Príšera, ktorá sa doteraz chvela v rohu, zdvihla hlavu.

Vo vzduchu zavetrila čosi, čo sa nehodilo k zápachu rozkladajúcich sa mŕtvol. Niečo, čo indikovalo bytie, nech bolo akokoľvek skazené.

Amber pohla rukami a otvorila oči. Nad sebou uvidela obrovský kamenný strop obrastený divými rastlinami, ktoré sa zachytávali v jeho prasklinách. Hoci bol celý chrám ukrytý pod vodou, aj napriek tomu tam nebola tma, ale vidno, akoby cez vysoké okná v múroch presvitalo dnu slnečné svetlo. Vonku bol nekončiaci slnečný deň.

Natiahla nohy a kolená jej zachrapčali. Ich praskot sa hlučne odrážal od stien. Keď sa konečne zdvihla a posadila na kamenný oltár, zasiahli ju všetky tie spomienky. Christine, Gabriel, návšteva tajnej svätyne. Bolo to vzrušujúce. Na toto tajné miesto zobral iba ju, žiadna Christine sem nepatrila.

Myslela si, že ju nemá rád, tak veľmi ju prekvapilo, keď ju vášnivo pobozkal. Keď ju vysadil na tento stôl, zakrútila sa jej hlava. Nevedela, či to bolo z vína, ktoré predtým pili, alebo zato mohli pocity, ktoré rozkvitali v jej vnútri.

Myslela si, že sa bude hanbiť, keď vôkol nich stálo také množstvo ľudí. Nezáležalo na tom. Sústredila sa iba nato, aby získala to, čo chcela. Aby získala Gabriela. Túžila po ňom už veky, nesmierne ju priťahoval. A teraz si namiesto Christine vybral ju. To bolo to najdôležitejšie.

Keď sa začali spolu milovať, mala pocit, že zaklínanie ostatných ľudí jej rozkoš iba znásobuje. Nejasne, kdesi vzadu vo svojej mysli si uvedomovala, že možno nerobí dobre. Spomenula si na tehotenstvo, že nemá ešte ani len dokončenú strednú školu. No na druhej strane, mať dieťa s Gabrielom, to bolo niečo, po čom nevýslovne túžila.

Objala ho nohami, odmietala pustiť. A potom, keď do nej vyvrcholil a ona pocítila ich ultimátne spojenie, niečo sa v nej zrodilo. Bolo to čudné, ale cítila to. Bolo to, akoby sa v jej bruchu zrazu objavilo semienko, ktoré začalo pulzovať a naraz prudko vyklíčilo.

Namiesto jemných lístkov však malo ostne, ktoré sa jej zarezávali do mäsa a ona pocítila, že vo vnútri krváca. To už si s hrôzou uvedomila, že jej brucho čoraz viac rastie, omnoho rýchlejšie preklenulo hranicu deviatich mesiacov. Zväčšovalo sa príliš rýchlo, jej pokožka sa nestíhala prispôsobovať, cítila, ako bolestivo praská a vykríkla.