Po smrti starej matky sa Christine ocitá v spustnutom mestečku zvanom Crowfall, ktorému na jeho zašlú slávu zostali už iba spomienky. Kým jej rodičia vybavujú pohreb a čakajú na rozsudok testamentu, chápe, že jej osud je už aj tak dávno spečatený. R...
Christine vybehla z domu a prešla na zadný dvor. Pozemok oplotený nemali, no za ich domom sa rozprestieralo iba niekoľko stromov. Amber spomínala močarisko a ona v tú noc videla niekoho kráčať týmto smerom.
Vošla pomedzi stromy a pokračovala ďalej.
Hoci čakala hustý les, bola milo prekvapená, keď zistila, že stromy sa postupne rozostupovali. Kráčala ďalej a ďalej, až kým v diaľke nezazrela jazero. Teda, myslela si, že to je jazero, no Amber rozprávala predsa o močarisku. No jeho vody boli tak hladké a číre, až tomu nedokázala uveriť. Ona si močiare predstavovala ako pohyblivú zarastenú hlinu nasiaknutú vodou.
Spravila ďalší krok a noha sa jej pošmykla na bahne. Rýchlo uskočila vzad a zastala na okraji močariska. Rozhliadala sa navôkol, zrejme ho bude musieť obísť, ak chce ísť ďalej, no netušila ktorou stranou sa vydať.
Vtedy sa uprostred močiara zdvihla postava. Christine hľadela, ako sa spod hladiny vynorilo mladé dievča v bielych čipkovaných šatách. Malo dlhé tmavé vlasy, takmer ako Christine, no boli kučeravé a teraz sa jej v mokrých zlepencoch lepili na chrbát.
Otočila sa a Christine zazrela opuchnutú tvár, sklenené oči pokryté pavučinkami žiliek.
Dievča sa otočilo a pomaličky sa začalo brodiť priamo k nej. Christine stuhla na mieste od strachu. Kontakt s duchom nebol nikdy príjemný a ona nevedela, čo má od utopenej krásky čakať.
Pomaly vydýchla a vystrela pred seba ukazovák s prostredníkom. Čosi zamrmlala a vôkol nej zahorel červený kruh.
Dievča zastalo na okraji žiariaceho plameňa, ktorý jej nedovoľoval priblížiť sa k Christine a iba bezvýrazne zízalo na jej tvár. Otvorilo ústa, Christine zazrela medzi jej zubami kopec špiny a rias, no z úst jej vyšli iba bublinky, hoci bola už dávno na vzduchu a oblečenie s vlasmi jej vysychalo nadprirodzenou rýchlosťou.
„Nepočujem ťa," povedala Christine.
Dievča ukázalo prstom na močarisko, no potom pokrútilo hlavou. Chytilo sa za hrdlo, snažilo sa na ňu kričať, no z jej úst nevychádzal žiaden zvuk. Christine s hrôzou sledovala, ako sa jej dlhé nechty zabárali do vlastného krku, až kým nezazrela krvavé pásy.
Predtým, než Christine stihla čokoľvek urobiť, voda z močariska sa zdvihla v jednej obrovskej vlne a zmietla dievča naspäť. Špinavá voda sa vrhla i na Christine, plameň zaprskal a začal vyhasínať.
Ak tu bude iba meravo stáť, dostane i ju.
Christine sa zvrtla a rozbehla naspäť domov. Prebehla dverami a potom šikovne vyletela nahor schodmi. Keď sa ocitla vo svojej izbe, uvidela sa ležať v posteli a spať. Oheň v peci doháral. Mala by sa zobudiť a zakúriť, inak dnes ráno zase bude mrznúť.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
