Wicked

Kapitola XII.

„Áno, náhoda neexistuje," odvetila. „A ty vieš, že som si vytiahla Diabla. Musela by som byť hlúpa, aby som ti podľahla."

„A musela by si prestať mať rada dievčatá," podotkol.

Zabudla na túto svoju výhovorku.

„O tom ani nehovorím," dodala akoby to bolo súčasťou jej existencie odjakživa.

„Ibaže ty mi klameš, Christine."

Zaťala sánku, nechcela, aby ju zradila jej tvár. Gabriel sa stále vznášal vo vzduchu, rovnako ako ona. Pomaličky sa otáčal akoby sedel na kolieskovej stoličke a kýval sa do strán. Bolo to divné, sedieť na vzduchu a nepadať. A na začudovanie to bolo i celkom prirodzené. Napodobnila ho a zdvihla hlavu.

Kým mesto bolo ponorené do tmy, hlboká nočná obloha bola rozsvietená miliónmi hviezd. Bolo to, akoby sa vysvietené mesto z domova preklopilo na oblohu. Vyrastala vo veľkomeste, zabudla nato, že tou skutočnou prirodzenou krásou sú nočné nebesá a nie umelé blikajúce svetlá.

„Neklamem," pokračovala vo svojom klamstve. „Pobozkala som ju, lebo som chcela. Naši sa to dozvedeli a preto som skončila tu. Smrť mojej starej mamy bola iba výhovorka."

„Spomienka, ktorú si mi ukázala, bola skutočná," nenechal sa odbiť Gabriel. „Ibaže, to, čo sa odohrávalo v tvojej hlave, som nevidel. Ale zato som počul zvyšok príbehu od nej."

Pozrela na neho, zaskočená.

„Nikdy by si ju nenašiel."

„Ale ja som ju vystopoval, Christine. Tvoja mágia je tak mocná i mimo tohto sveta. Jej bozk na nej bolo poznať ešte mesiace po tom, čo sa to stalo. A to ste iba experimentovali, pretože ste blbli. Neviem si predstaviť, čo by urobila tvoja mágia so skutočným bozkom."

Hľadela na neho, očarená a vydesená zároveň.

„Našiel si ju a dostal si sa jej do hlavy."

„Áno," povedal. „Netvrdím, že to bolo jednoduché, ale zvládol som to. A dokážem toho ďaleko viac."

Prevrátila očami. Bola oproti nemu slabá. Aj keby trénovala mesiace či roky, nikdy by sa nedostala na jeho úroveň. Ale prečo s ním chcela za každú cenu bojovať?

„Mohla by si to so mnou skúsiť, Chris," priplazil sa k nej bližšie. „Mohli by sme skúsiť, čo urobí tvoja mágia so skutočným bozkom."

Chytil ju za ruku a pomaly stúpali nahor. Myslela si, že jej bude zima, no boli pomerne vysoko a nestalo sa tak. Dokonca nemala ani problém s dýchaním. Keď sa teraz pozrela na zem, z mesta pod ňou nestalo nič, zato keď sa pozrela navôkol, mala pocit, akoby sa kúpala v oceáne hviezd.

„To je nádherné," povedala.

Stále ju držal za ruku. Mal príjemný hrejivý dotyk. Očakávala by od neho kostnatý chlad.

„Sme v tvojom sne, Christine. Tu sa nikto nedozvie, čo sa stalo. Tu svojim experimentovaním nikomu neublížiš."

„Keby som ti mala vybrať povolanie, bol by si diablovým pomocníkom, ktorý nahovára ľudí aby mu upísali svoju dušu."

„Dokiaľ mi v tomto momente nepovieš, že mi ju upíšeš, nemá to zmysel," uškrnul sa.

„Nie, dušu nikdy," zasmiala sa.

„A jeden bozk?"

Premýšľala. Prečo nie? Bola z neho ochromená a očarená zároveň. Už od toho momentu ako ho zazrela, niečo v ňom cítila, niečo, čo nedokázala opísať. Iste, bola za tým jeho silná mágia, ale skutočne išlo len o moc? Pretože v jej očiach vyzeral byť rozumný a pekný chalan. Vlastne, mladý muž, možno to jej imponovalo na ňom najviac.