Secret Couple ✔

2

Chodbou sa ozvalo tiché povzdychnutie a hnedovlasý chalan si prehrabol svoju ofinu do zadu. Už hodiny sedel v čakárni na výsledky krvi. Vďaka modernej technológií bolo možné mať rýchlo spravený rozbor krvi. A preto hnedovlasý chlapec nemusel dlho čakať viac ako hodinu. Jin sa pozrel na doktorku ktorá mierila rovno ku nemu. Telom mu prešiel pre neho známy strach z toho čo mu doktorka povie. Kvôli návalu strachu si musel začať kusať do dolnej pery aby nebolo na ňom vidieť ako sa moc bojí. Keď Jin uvidel že doktorka začína byť čo raz viac a viac bližšie zo slušnosti sa postavil. Čiernovlasá doktorka sa na mladíka pred ňou usmiala a pokynula mu aby šiel s ňou. Jin si zobral svoje veci a ešte so strachom ktorý ho tlačil na hrudník nasledoval ženu menšieho vzrastu.

,, Vaše výsledky nás dosť prekvapili." ozvala doktorka potom ako sa posadila za stôl. Výsledky z chlapcovej krvi ju dosť znepokojovali. Vedela o prípadoch kedy bolo dievča alfou ale toto je prvýkrát čo sa stretáva s prípadom kedy bol chalan omegou. Ľutovala toho chlapca, že práve on musel skončiť ako omega. Po tichu si povzdychla a napravila si okuliare ktoré jej padali.

,, Pane Kim, ste omega." hneď ako to doktorka povedala hnedovláskovi vynechalo srdce jeden úder. Jeho zorničky sa prekvapením zúžili a telo stuhlo. Nechápal tomu, bol zmätený a vystrašený zároveň. Jeho telo sa začalo triasť a potlačil slzy ktoré sa snažili dostať na povrch. Neveril tomu. Nemohla to byť pravda, prosté nemohla! Ale výsledky hovorili niečo iné. Jin sledoval ten kus papieru ktorý mu úplne zmenil celý život.

,, Bude to poriadku, predpíšem vám lieky ktoré budete brať jeden krát do dňa." doktorkin jemný hlas vytrhol mladíka z rozmýšľania. Čo spôsobilo že hnedovlasý chlapec sebou trhol a nechápavo sa pozrel na doktorku. Aké lieky? Jin počul niečo o tom že alfy a omegy berú lieky na potlačenie chtíču parenia. Ale nikdy si nemyslel že je to pravda. Prehrabol si fustrovane vlasy a zaťahal za ne.

,, Ďakujem vám." Jin stal s falošným úsmevom a prevzal si svoju zdravotnú kartu kde vložil zložku so výsledky. Doktorka sa na neho naspäť usmiala a sledovala chlapca ktorý jemné poklonil. Potom sa otočil a odišiel. Čiernovlasá žena si sadla na svoje miesto. Ešte nikdy nevidela tak zničeného človeka ako bol práve chlapec s hnedými vlasmi ktorý vyšiel z ordinácii. No vŕtalo jej hlave to ako je možné že chlapec môže byť omega.

***

Domom sa ozvalo jemné buchnutie dverí ktoré oznamovali že majiteľ domu je naspäť. Mladíkové slzy ktoré boli potlačované celú cestu domov si našli cestu. Jin sa už viac nenamáhal ich zadržiavať a tak nechal aby slané kvapky sĺz tiekli po jeho tvári. Tieto slzy ukazovali to ako moc je zničený. Jeho nádej na normálny život už v tej chvíli vzdal. Cítil sa byť na nič, cítil sa ako bábika. Zo začiatku ničím zvláštna a úplne istá ako iné. Ale predsa niečím líši. Nie je ako plastová bábika ale bábika spravená porcelánu. Presne tak. Jin sa cítil ako bábika z porcelánu ktorá mala po sebe praskliny ktoré sa nedali opraviť. Bol ako ta bábika s prasklinami. Jin si po tichu povzdychol a zotrel si slzy.

,, Tak ako to dopadlo?" jemný hlas jeho matky ho dosť vystrašil. Jin sebou vydesene trhol a pozrel sa majiteľa toho hlasu. Pred ním stala žena ktorej mohla mať nad štyridsať. Na tvári mala úsmev ale keď si všimla toho prázdneho pohľadu očiach svojho syna úsmev jej opadol. Už párkrát sa stalo že videla svojho syna zdrveného ale nikdy takto. Rýchlymi kroky prešla ku svojmu synovi a pevne ho objala. Hnedovlasý chlapec jej objatie opätoval a zaboril hlavu do jej ramena.

,, Som omega." zašepkal Jin s trhaním hlasom ktorý naznačoval že nebude trvať a plač sa vráti. Jinova matka si povzdychla a začala svojho syna hladiť. Bolo to zvláštne, ona a aj jej manžel Jinov otec boli obidvaja bety. Vedela že je zbytočne hovoriť slová zmysle bude dobre, všetko je poriadku. Ona aj Jin vedeli čo bude nasledovať potom ako sa Jinov otec dozvie ako dopadli výsledky. Hnedovlasá žena sa od mladíka odtiahla a zdvihla mu hlavu ku sebe. Nevedela ako sa musel Jin cítiť ale za to bola rozhodnutá pri ňom stať.

,, Mne nevadí že si omega. Ale aj tak ta budem milovať." Jiwoon sa usmiala na Jina a dala mu malú pusu na čela. Aj cez to aké to bolo malé gesto, donútilo to Jina sa usmiať. Smútok ho v tej chvíli opustil a nahradila ho menšia radosť. Jin venoval svojej mame jemný úsmev a pritiahol si ju ku sebe s tichým ďakujem. Bol rád že mal tak chápavú a milujúcu matku. Jiwoon si prevzala od Jina výsledky a šla ísť zaniesť do obývačky.

No hneď ako hnedovlaska odišla Jinovi odpadol úsmev z tváre. Aj keď to jeho mama zobrala dobre, nevedel ako na bude reagovať jeho otec. Úprimne sa aj bál jeho reakcie. Čo teraz nastane? Vyhodí ho z domu? Alebo mu spraví totálne peklo zo života? Hnedovlasý chlapec netušil čo z toho bude pravda ale nejak vedel že to nebude nič dobre. Iba si fustrovane prehrabol vlasy a vydal sa smerom do jeho izby. Potom ako vošiel do svojej izby sa Jin hodil na posteľ. Pritiahol si ku sebe podušku a pevne ju objal. Hnedovlasý chalan sa díval uprene pred seba. Tak toto znamená cítiť sa prázdny? spýtal sa sám seba. Mladík zatvoril oči a zaboril tvár do podušky. Pamätal si že takto zdrvený bol keď ho druháku odmietlo dievča. Keby že vtedy nebolo toho stále usmievajúce slniečka nevedel by kde by bol teraz.

Jin bol tak moc zábrany vo svojich myšlienkach že ani nevnímal čo sa dialo u neho doma. Možno to bolo pre neho šťastie že vďaka tomu nevnímal krik dvoch hlasov ktoré patrili jeho rodičom. Jinov otec Daekwan držal ruke výsledky jeho syna. Bol vytočený z toho že jeho jediný syn je omega. Aj to bol dôvod ich hádky. Nevinný chlapec s hnedými vlasmi ktorý si to nevybral. Deakwan začal strácať trpezlivosť s jeho ženou. Výsledky ktoré držal kŕčovito odhodil a tie sa kvôli tomu náporu rozleteli po celej obývačke.

,, Ten chlapec sa prosté ožení a žiadne námietky!" zvrieskol po svojej žene a s silným dupaním a tresknutím dverí odišiel. Dome zavládlo ticho. Jedine čo bolo počuť Jiwoonin zrýchlený dych. S hlásnym povzdychom sa posadila na gauč a tvár si skovala do rúk. Tušila že sa niečo takéto stane ale stále nemohla uveriť že to došlo tak ďaleko. Keď cítila že sa slzy pýtajú na povrch hneď potlačila. Nemohla si teraz dovoliť plakať kvôli nejakej stupídnej hádke ktorú by aj tak nevyhrala. Musela byť teraz silná, musela tu byť teraz pre svojho syna. Ako on tu bol vždy pre ňu tak teraz ona tu pre neho.

,, Mami čo sa stalo? Počul som tresknutie dverí." obývačkou sa ozval jemné tichý hlas. Jiwoon sa pozrela na svojho syna ktorý mal v očiach písanú starostlivosť. Hnedovlasá žena sa usmiala a pokrútila hlavou na znak že je všetko poriadku. Aj presto že sa usmievala, Jin vedel že niečo nie je poriadku. Že niečo stalo medzi jeho mamou a otcom. Ale nakoniec sa tiež usmial, nepýtal sa. Vedel že by mu Jiwoon aj len tak nepovedala.

Hnedovlasej žene to prišlo ľúto že mu to nechce povedať ale mala svoje dôvody. Jeden z nich bol ten že nechcela aby sa Jin trápil ešte viac ako teraz. Stačilo že tá správa s tým že je omega ho dosť zničila, nemusí ho ešte viac zničiť správa že si bude brať nejaké dievča ktoré ani nepozná. A nie je to tak predsa lepšie ak nebude nič vedieť?

Tak ľudkovia. Máme tu druhu časť, popravde táto časť malá vyjsť už včera ale keďže som bola na chate tak to vydávam až teraz. Dúfam že sa vám táto časť páčila a potešilo by ma ak by ste mi tu zanechali komentár ako sa vám táto kniha páči. A ospravedlňujem sa za chyby ktoré som musela nechtiac prehliadnuť.