Labyrint

9.Kapitola

Stála som v nejakej miestnosti a pozerala som ako vypočúvali Minha.

,,Dajte mi už pokoj!"kričal. Vedel čo ho bude čakať. Pozrel sa na mňa.

,,Veril som ti. A oklamala si ma!"kričal a ja som sa postavila do tieňa.

,,Rose!"povedal naštvane Minho a ja som sa snažila ho nepočúvať. Mám ho rada, ale Chaos mi to nedovolí.

,,Už ti nebudem veriť."povedal už tichšie, ale stále s naštvaným hlasom. Po líci mi stiekla slza. Zasmial sa zo mňa. To nie. Thomas bol za ním a opieral sa o stenu.

,,Nepôjdem tam!"zakričal Minho. Prišli vojaci začali odnášať Minha, ktorý sa bránil. Prišla k nám Peigová a usmiala sa na mňa. Ja som nič nerobila iba som nasledovala vojakov, ktorý odnášali Minha. Bránil sa ale bolo mu to málo platné. Peigová dačo povedala vojakom a Minho vystihol chvíľu na to aby ich zložil na zem. Vytiahol zbraň z ich opaskov a namieril ju na mňa.

,,Ale stále ťa nedokážem zabiť."povedal a stiekla mu po líci slza. Zo zadu prišiel vojak a dal mu do chrbta elektrošoky. Ja som nemohla nič robiť.

,,Už ho odneste."povedala Peigová a vojaci ho zobrali. Doniesli ho do nejakej miestnosti. Dotiahli aj Newta, za ktorým kráčala Teresa. Newta a Minha vložili do nejakej malej kupoly a uzamkli ich.

,,Vymažte im pamäte, a potom Minha pošleme do Labyrintu."povedala Peigová. Vojaci prikývli. Do kupoly dali vodu a v nej vznikali malé elektrické impulzy, ktoré im pomaly mazali pamäť. Minho kričal od tej bolesti. V sebe som držala smútok a privrela som oči.
***

,,Rose! Vstávaj! Musíme ísť!"zobudil ma Minho. Hučal nenormálne vrtúlnik a všimla som si, že sme pristáli. Zdvihla som zapozerala som sa von a videla som, že vonku kvôli tme nič nie je vidno okrem jednej veľkej svietiacej budovy. Minho prešiel ku Thomasovi, ktorý tiež spal. Vybehla som z vrtuľníka a poobzerala som sa naokolo. Zobral ma za rameno jeden vojak a začal so mnou utekať. Otočila som sa na Minha a Thomasa, ktorý ešte nevyšli. Vojak ma pustil a bežal za nimi. V diaľke sa ozýval krik a vojaci strieľali do ľudí, ktorý mali erupciu a vyzerali na nepoznanie. Rozbehla som sa keď som počula blížiaceho sa Thomasa a Minha. Vošla som do obrovského priestoru a za mnou aj chlapci. Za nami sa zatvorili obrovské dvere. Práve kde sme sa nachádzali tak to vyzeralo ako hangár. No aj je. Do prdeleee. Pred nami sa objavil muž.

,,Ahojte. Moje meno je Jonson. A som rád, že ste v poriadku. Poďte za mnou."povedal a otočil sa nám chrbtom. Ten chlap mi pripadal povedomí. Prechádzali sme pomedzi pracoviská.

,,Začnete nový život. Bez strachu a Chaosu. Postaráme sa o vás a dáme vám všetko čo potrebujete."povedal až prišiel k jedným dverám. Priložil kartu a dvere sa otvorili.

,,Vítajte v novom živote. Ale najprv sa musíme zbaviť toho smradu."povedal Jonson.

,,Jaký problém s mojou vôňou?"zašepkal za mnou Pánvička. Očuchala som ho a bolo to dosť hnusné.

,,Súhlasím s tamtým."zašepkala som a počula som Newta sa vedľa mňa zasmiať. Pohli sme sa v pred a zaviedol nás do sprchy. Boli oddelené ženské a mužské. Haaaleluja. S Teresou sme tam vošli a poobzerali sme sa naokolo. Boli tam uteráky a nejaké oblečenie so spodnou bielizňou. Obe sme sa vyzliekli, umyli sa a dali si nové oblečenie. Dala som si čierne úzke nohavice, svetlo-modré tričko a športové topánky. Vlasy som si snažila vysušiť aj keď boli ešte trochu vlhké. Vlasy som si dala do vysokého copu a počkala som na Teresu.

,,Čo ti je?"spýtala som sa jej a prišla som k nej.

,,Neviem. Rose."zašepkala a pozrela sa mi do očí. Zrazu ma objala a ja som jej objatie opätovala. Odtiahla som sa od nej.