Secrets of greek gods and goddesses

Calimero

Hádes: *poskakuje uprostred noci zabalený v deke k Apollónovej izbe, no keď už je blízko dverí a chystá sa zaklopať, potkne sa o deku a prepadne sa cez zatvorené dvere do miestnosti* Ups! Prepáč...ja som vážne nechcel. A nechcel som byť dnes v noci sám.

Apollón: *bez toho, aby otvoril oči sa posune na kraj postele* Ani mne sa nedá samému tak ľahko zaspať...

Hádes: *ľahne si k Apollónovi a pritúli sa k nemu* Áno, presne toto mi tam v podsvetí chýba. A ešte nočná lampa.

Apollón: *jednou rukou objíme Hádesa a ochranársky ho pobozká na čelo* Myslím, že ti ako osvetlenie bude musieť postačiť moja oslepujúca krása.

Hádes: *zatvorí oči* Svoj zrak mám rád...neber mi ho, krásny Apollón.

Apollón: *krátko sa zasmeje, no potom si k sebe Hádesa pritiahne ešte viac* Nájdeme ho, dobre? Nedovolím, aby nejaká hlúpa bohyňa zrady ničila našu rodinu.

Hádes: *viečka sa mu trochu  zachvejú, ale oči neotvorí* Máš ho rád, aj keď je vlastne Thanatov syn? To som rád. Nemôže za to...

Apollón: Samozrejme, že ho mám rád. Thanatos je hrozný otec... on je hrozný celý. Nikto si nezaslúži rodiča ako je on.

Hádes: Presne tak. *až teraz opäť otvorí oči* Asi by sme sa mali pokúsiť zaspať...ale...je tu ešte jedna vec. Tak trochu vlastne neviem, čo mám robiť, takže ak sa zakoktám, neber to na vedomie. Ehm... *začne sa prehrabávať v deke, ktorú so sebou doniesol akoby niečo hľadal* Vlastne som to asi stratil...

Apollón: Nájdeš to zajtra, dobre? Už by sme mali naozaj spať. Potrebujeme, čo najviac energie pre moment, keď sa znovu objaví tá krvilačná potvora... Oddych ti len prospeje.

Hádes: A čo ak to cez noc omylom zjem a zadusím sa? Alebo som to stratil na chodbe, nájde to Vodka a rozpustí v chemikálii? Je to strašne dôležitý prste- vec!

Apollón: Niekdy si fakt hrozný... *odtiahne sa od Hádesa, zasvieti malú lampičku na nočnom stolíku a nasadí si okuliare* Na šošovky nemám náladu. *otočí sa k Hádesovi* Žiadne hlúpe poznámky, jasné?!

Hádes: Nie! Určite nie. *začne sa opäť prehrabávať v deke a keď z niektorého záhybu vytiahne drobný zlatý prsteň, oči sa mu nadšene rozžiaria, no potom ho rýchlo zovrie v dlani* Apollón...ja viem, že teraz asi nie je vhodná doba, ale to nie je nikdy a teraz sa nehádame, takže vlastne vhodná je...asi. A ak nebudeš chcieť, je to úplne v poriadku, budem to chápať a môžeš povedať veľké nie, nie, NIE... *vystrie ruku k Apollónovi a roztvorí dlaň* Vezmeš si ma, slnečnica?

Apollón: *chvíľu vyzerá dosť prekvapene, no potom sa mu dojatím zalesknú oči a priblblo sa usmeje* Samozrejme, že áno! Ako si si vôbec mohol myslieť, že by som povedal niečo iné?

Hádes: Lebo ty si ty a ja som...ja. *jemne vezme Apollónovu ruku do svojej a dá mu prsteň na prst, očividne šťastný a spokojný*  Hodí sa ti, nemyslíš?

Apollón: Povedzme si to na rovinu. Kedy sa mi niečo nehodilo? *uškrnie sa*

~FÓŇ~

Simerry: *chorobne bledý a v polospánku sedí opretý o stenu* Kde si, červenovlasý démon...príď ma už konečne zabiť.

Cairon: *opäť sa zhmotní z tieňov a nohou, na neho až prehnane jemne, drgne do Simerryho* Vyzeráš, že si už na konci svojich síl a stratil si aj veľa krvi, čo?

Simerry: *uprie na Cairona unavený a ubolený pohľad* Hm...asi áno. Prišiel si ma zabiť? Alebo mučiť a až potom zabiť? Dúfam, že dnes už zomriem.