31 | Target

23 2 0
                                    

San Francisco | lrh
31 | Target

3 dni neskôr

"Nie, Luke."

"Prosím!"

"Nie, Luke."

"Ale no tak, Jasmine-"

"Nie, Luke."

Toto robíme už asi 15 minút uprostred Targetu - pretože Luke si zmyslel, že si chce kúpiť obrovského plyšového psa za 350 dolárov, čo mu ja, samozrejme, zakazujem.

Jasná vec, že pre človeka ako je Luke, ktorý nemá problém kúpiť si obyčajnú bomberu za 3 tisícky a svojej priateľke kúpiť šaty za cca 500 dolárov, je týchto 350 dolárov nič. Ale pre niekoho, ako som ja, je tých 350 dolárov až moc veľká suma na to, že to je plyšová hračka (ktorá je vyššia ako Luke, ale to nie je relevantné).

"Je to len 350 dolárov, baby." Povedal a odul spodnú peru, načo som ja len pretočila očami a do košíka položila 2 jahodové a 2 marhuľové jogurty.

"Na tých 350 dolárov niekto pracuje aj 3 dni, Luke. Ty ich chceš minúť len tak." Kútom oka som sa naňho pozrela a Luke len urobil zvláštnu grimasu - presne takú, ktorú urobí dieťa keď nedostane to, čo chce.

"Pozri, zlato," povedal. "Uznávam, niekto si to dovoliť jednoducho nemôže ale my áno. Prosím, Jasmine!"

Neodpovedala som mu a kráčala vpred. Chcela som čo najskôr vypadnúť z obchodu, ísť domov a hodiť sa do horúcej vane.

Dnes sme mali plne nabitý program a celý deň sme si ani nevydýchli.

Ráno sme vstávali o 6:30. Luke mal s chalanmi o 7:30 rozhovor, ktorý trval do 8:50. Potom sme šli do ďalšieho rádia kde mali ďalší rozhovor. O 11 sme šli na obed, o pol 1 sme museli ísť k mojim rodičom, pretože si kúpili nového psa a aj keď sme mali na práci strašne veľa vecí, Luke ho chcel vidieť.

Celý zvyšok dňa sme potom len behali z jednej strany LA na druhú. Práve teraz bolo pol desiatej a ja som bola vyšťavená.

„Jasmine-"

„Luke, pozri, som strašne unavená a chcem ísť domov. Zober si toho sprostého plyšového psa a poďme." skočila som mu do reči a Luke sa zastavil.

„Je toto nejaká reverzná psychológia? Teraz si mi povedala aby som si ho zobral a pritom dúfaš že si ho nezoberiem." Povedal Luke, no ja som mu neodpovedala a opäť vykročila dopredu.

Luke bol za tieto tri dni ako slniečko. Ja som na tom bola však inak - bola som mrzutá, nepríjemná, nervózna a otrávená. Buď to bude tým, že mi mešká menštruácia a som z toho neskutočne na nervy alebo tým, že všetci okolo mňa majú až moc dobrú náladu a to ma vytáča.

Preto som Luka nechala aj s jeho dobrou náladou za sebou a mierila ku pokladniam, bolo mi celkom jedno či pôjde za mnou alebo nie, pretože kľúče od auta mám aj tak ja. Veci z košíka som pomaly vykladala na pás.

„Dobrý večer." usmiala som sa na predavača, ktorý bol asi tak v mojom veku.

„Dobrý," úsmev mi opätoval a začal mi blokovať náš veľký nákup. „Dlhý deň?" nadvihol obočie a ja som sa len uškrnula.

„Tak trochu." Pozrela som sa dozadu a uvidela Luka, ako sa pozerá mojim smerom s divným pohľadom na tvári, no radšej som svoj zrak od neho odvrátila a sledovala predavača. Mal tmavo hnedé vlasy ktoré z diaľky vypadali čierno. V spodnej pere mal piercing, ktorý vypadal rovnako ako ten, ktorý mal kedysi Luke. Oči mal hnedé, a aj keď sedel tak vyzeral dosť vysoký. Jeho menovke bolo pekným rukopisom napísané meno „Andrew".

„Tak to sme dvaja," zasmial sa a nablokoval mi mlieko. Bolo toho strašne veľa pretože sme doma už nemali takmer žiadne jedlo, a na moje šťastie za mnou v rade nebolo moc ľudí. „Priveľa ľudského kontaktu."

Zasmiala som sa a prikývla. „To si dokážem predstaviť," povedala som. „Musí to byť namáhavé."

Pred tým ako mi on však mohol odpovedať sa k nám rútil Luke ktorý vypadal tak, že ide zabíjať. Neslušne sa predral pomedzi ľudí ktorí stáli v rade za mnou a keď sa dostal ku mne, rukou si ma tvrdo pritiahol k jeho pásu a nasilu sa usmial na predavača. „Ahoj, zlato. Kde si mi ušla?" hovoril presladene a očami ho prebodával.

„No-"

„Dúfam, že ťa tento chlapec neotravuje." Prerušil ma a ja som naňho pozrela s prosbou v očiach. Vedela som, o čo mu ide - Luke bol až príliš žiarlivý a majetnícky, bolo to prehnané.

„Nie, nič-"

„Pokiaľ viem, pýtal som sa svojej priateľky a nie vás." Povedal a chlapca zabil pohľadom.

"Nie, Luke, všetko je v poriadku." Rukou som ho nenápadne buchla do chrbta a tvárila sa, že je všetko v pohode.

Andrew nám všetko čo najrýchlejšie naúčtoval, Luke zaplatil a s plnými taškami sme sa bez slova hrnuli do auta.

"Luke," povedala som nahnevaným hlasom keď si ku mne sadol po tom, ako tašky uložil do kufra. "Čo to tam akože bolo?" Spýtala som sa, no Luke len pokrčil plecami.

"Čo tým myslíš?" Nadvihol obočie a ja som pretočila očami.

"Nehraj sa na hlúpeho babe. Nejdem sa s tebou hádať."

Luke si povzdychol a rukou si prešiel po tvári. "Neviem," povedal. "Proste som ťa videl s niekym iným ako som ja a nahnevalo ma to. Vieš, aký som žiarlivý. Nejak som sa neovládol."

Nič som k tomu už nepovedala.

Zvyšok cesty prebiehal v príjemnom tichu. Bola som až moc unavená, nechcelo sa mi ani dýchať a pomaly som už zaspávala. Hlavu som mala opretú o okno a sledovala večerné ulice Los Angeles.

Keď som už takmer zaspala, Luke mi položil ruku na stehno a palcom mi ho hladil. Automaticky som si s ním ruky preplietla a s úsmevom na tvári som opäť zavrela oči.

"Babygirl," počula som Lukov príjemný hlas vedľa môjho ucha. "Sme doma." Oznámil mi, no na som sa ani nepohla. Chcela som spať a bolo mi celkom jedno, či to bude v posteli alebo v aute.

"Hm." Vyšlo zo mňa, no nepohla som sa. Počula som ako sa Luke zachichotal a potom som cítila jeho mäkké pery na tých mojich.

"No tak, zlato. Nechceš si so mnou ľahnúť?" Po tejto vete som otvorila jedno oko.

"Cuddles?"

Luke sa jemne zasmial. "Samozrejme, princezná."

A tak som sa odpásala a vyšla z auta. Luke už tašky z auta dal do kuchyne a ja som šla rovnou čiarou do spálne.

Zatiaľ čo on ostal dole a vybaľoval tašky, ja som sa hore obliekla do starého obrovského trička a hrubých ponožiek, umyla si zuby a ľahla si do postele.

Čakala som, dokým sa môj jediný dostane ku mne, pretože mi bola zima. Po pár minútach sa moje očakávania naplnili a Luke sa objavil medzi dverami.

Sladko sa na mňa usmial. "Umyjem si zuby a hneď som pri tebe." Povedal a zmizol v kúpeľni.

Po pár minútach z nej vyšiel, vyzliekol si tričko a jeho neskutočne úzke nohavice. Rukou si pár krát prešiel cez vlasy a potom sa hodil vedľa mňa.

Automaticky som sa pritlačila na jeho hruď - takmer okamžite mi bolo teplejšie. Hlavu som zaborila do jeho hrude a spokojne si vydýchla. Luke si ma rukami pritlačil ešte o kúsok bližšie a pobozkal ma na vlasy, ja som mu bozk opätovala, no len na hrudi.

"Dobrú noc, kráska. Milujem ťa."

"Aj ja teba, Luke."

San Francisco | lrh Where stories live. Discover now