U Dallasovcov som strávila celé poobedie. Keď som išla domov, už sa pomaly stmievalo. Behom dňa mi Jack zavolala ešte minimálne desať krát. Domov som prišla už keď bola tma. Jack na mňa čakal v obývačke.
,,No konečne si tu"povedal a pokrútil hlavou.
,,No áno, už som tu. Nemusíš sa báť"povedala som a usmiala sa na neho.
,, Vieš že sa o teba budem báť vždy''povedal a priblížil sa ku mne.
,,Jack, ja na seba už viem dať pozor. A keby niečo zavolala by som ti. Veď sa ti ozvem vždy. A toto bolo prvýkrát čo som niekde bola a dokázala som prísť ešte keď bolo vidno"povedala som a chytila ho za ruku.
Vzdychol si a usmial sa. Potom si ma privinul do svojho silného objatia. Zavrela som oči a užívala si tú chvíľu.
,, Ľúbim ťa, sestrička"pošepol mi do vlasov.
,,Aj ja teba braček"povedala som a usmiala sa na neho.
,,Idem do svojej izby, prichystať si veci na zajtra a tak"prikývol a ja som vybehla schodmi hore.
,,Hodila som svoju tašku na posteľ a vyzliekla sa zo svojho oblečenia. Len v spodnom prádle som prešla do kúpeľne a odmaľovala sa. Opláchla som si tvár a rozpustila si vlasy. Následne som zo seba zhodila aj zvyšné kúsky odevu a vstúpila do sprchy. Zapla som vodu a nechala kvapky horúcej vody dopadať na moje telo.
Rozmýšľala som nad všetkým, čo sa dnes stalo. Je to reálne? Vážne sa to deje? Nechce sa mi v to veriť.. Po tom všetkom zle, ktoré sa mi v živote udialo, sa začína pomalý všetko obracať k dobrému? Je to vlastne fajn. Som v to rada. Len či je to všetko pravda..
Namydlila som sa, umyla si vlasy a vypla vodu. Na hlave som si urobila turban a cez telo si obtočila uterák. Vyšla som zo sprchy a vošla späť do svojej izby.
Zavibroval mi telefón, tak som ho zobrala do ruky a pozrela na oznámenie.
Cameron Dallas vám posiela žiadosť o priateľstvo.
Zasmiala som sa a bez rozmýšľania mu ju prijala. Ľudia sa nemôžu zmeniť zo dňa na deň. Mne sa zdalo, že sa Cameron zmenil. No zároveň ma zožieral zlý pocit že sa mi to vážne len zdalo..
Zo skrine som si vybrala čisté spodné prádlo a oblečenie na spanie v zložení starých sivých kraťasov a bieleho trička.
Vysušila som si vlasy a nechala ich padnúť na moje ramená. Prezliekla som sa a ľahla si do postele. Za pár minút som zaspala.
Zobudila som sa o trochu neskôr, na klopkanie na moje okno.
Pozrela som s prižmúrenými očami na mobil, ktorý ukazoval 21:30. Vonku už bola tma, takže som tomu vôbec nechápala.
Zapla som malú lampičku a pretrela si oči. Vyzliezla som z postele a namierila si to k oknu.
Otvorila som ho, a pozrela sa dolu. Stál tam Cameron a hádzal mi do okna kamienky. Zakýval mi a jemne sa usmial.
,,Cameron?! Čo tu robíš?"opýtala som sa šeptom a dívala sa na neho.
,,Ja...musel som ťa znova vidieť"povedal a poškriabal sa na zátylku.
,,Ale veď som od vás len pred pár hodinami odišla"povedala som a zasmiala sa.
,,Ja viem, ale nemôžem myslieť na nič iné než na teba, nemôžem spať, pretože mi vždy beháš hlavou. Ja... myslím že je to láska Taylor. Myslím, že ťa milujem." Tieto posledné slova zakričal a znova sa na mňa usmial.
Usmiala som sa, a do očí sa mi, znova, začali tlačiť slzy.
,, Pusť ma dnu"povedal a nahodil šibalský výraz.
,,Ale musíš mi sľúbiť že budeš potichu"šepla som a na ústa si položila ukazovák. Prikývol, a ja som pomaly a potichu zbehla dole k dverám. Otočila som kľúčikom, a otvorila dvere. Stál tam v plnej kráse. Bez slova som mu skočila do náruče. Silno ma stlačil a hlavu si položil na moje rameno. Sníva sa mi to? Po chvíli státia v dverách som ho pustila dnu. Potichu som ho zaviedla do mojej izby, kde sa vyzul a vyzliekol si bundu.
Mal rozstrapatené vlasy, na sebe sivé tepláky, biele tielko a čiernu koženú bundu. Nervózne na mňa hľadel. Usmiala som sa na neho, a on sklopil zrak k zemi. Ľahla som si na postel a zavovala ho k sebe. Vyzliekol si bundu a opatrne si ku mne ľahol. Ležali sme tvárami k sebe. Usmial sa a pohladil ma po líci. Okamžite mojim telom prešlo tisíc voltov. Hľadel mi do očí a ja zas do tých jeho. Chvíľu sme na seba ešte hľadeli, až kým sa ku mne nepriblížil ešte bližšie.
Cítila som jeho dych na svojich perách. Srdce mi začalo biť rýchlejšie. Zavrela som oči. Následne som zacítila, ako sa jeho pery dotkli tých mojich. Boli mäkké a teplé. Pohol nimi, a ja som pohyb zopakovala. Ani neviem ako sa to stalo, no začali sme sa bozkávať. Práve ležím vo svojej posteli, s Cameronom a bozkávame sa. Toto je určite len jeden nezmyselný sen. Po tom, čo nám začal dochádzať kyslík sme sa od seba odtiahli a ja som si položila hlavu na jeho hruď. Cítila som ako sa jeho dych zrýchlil a ako začal nepravidelne dýchať. Zdvihla som hlavu a pozrela mu do tváre. Plakal.
Začala som mu slzy pomaly utierať. Nikdy som ho ešte plakať nevidela a myslela som, že ani neuvidím.
,,Taylor, ja... Stále ľutujem všetko čo som ti kedy urobil. Najradšej by som sa za to dokopal, najradšej by som sa zato všetko potrestal. Rozplakal sa ešte viac.
,, Milujem ťa. Viem, že ty ma možno odmietneš a ja to budem samozrejme chápať, no milujem ťa a už si svoj život bez teba neviem predstaviť. Bezhlavo som sa do teba zamiloval." Povedal a odhrnul mi vlasy z tváre. Po líci mi stiekla jedna slza, ktorú som si rýchlo utrela. Chcem to s ním skúsiť? Mám ho rada, no je to láska? Jedna časť mňa po ňom prahla, no tá druhá sa bránila.
Nakoniec však aj tak vyhral cit nad rozumom...
,,Aj ja ťa ľúbim Cameron"povedala som a silno ho objala. Pobozkal ma do vlasov a ja som zaspala...
Láska robí divy....
_______________________________
A sme pri novej časti 🙊 kto z vás hlasuje za #Taymeron? A kto za #Blaylor?
Ďakujem za všetky ohlasy 😊
VikinessDallas ❤
