Write Me Twice✅

2̷4̷

Otázka:
Máte záujem o ten charakter ask?😁
Nechcem byť otravná, ale vyjadrila sa k tomu iba jedna osoba😂(takže ju za to zbožňujem, ale to aj bez toho)💙💙💙
Tak mi dajte vedieť💙

,,Čo tu robíš?" spýtala sa nezaujato.

,,Clem, viem všetko, viem, že si Aria," vyblafol som na ňu, akoby nič.
Asi som mal ísť na to jemnejšie, však?

,,Čože?!" vypískla naštvane, ,,aká Aria? Ako si na to prišiel?" hovorila nervózne a kúsala si spodnú peru.

Och, ako moc by som to chcel urobiť teraz ja.

,,Ani si si to neuvedomila a priznala si sa sama," pokojne som skonštatoval.

,,Ty si sa mi hrabal vo veciach!" Obvinila ma a pozrela sa na stôl, kde boli rozhádzané tie výkresy.

,,Si zlatá, keď sa z toho snažíš vykrútiť," uškrnul som sa, no ona ma prebodávala pohľadom.

,,Nesnažím, len je dosť nepríjemné, keď narušuješ moje súkromie " odvrkla a všetky papiere dala späť do šanónu a odložila na miesto.

,,Som tam ja, takže teoreticky, narušuješ moje súkromie ty," zasmial som sa a nakúkal jej cez plece.

,,Nemal si to robiť," povedal a z jej hlasu bol cítiť, akýsi strach a smútok.

,,Clem," jemne som ju oslovil, no ani sa neotočila. Podišla k svojmu denníku a ja som vedel, že toto nedopadne dobre.

,,Ty si to čítal!" precedila pomedzi zuby a otočila sa na mňa s nečitateľným pohľadom, no zrazu je z očí začali padať slzy, ,,prečo si to spravil? Netrápim sa už dosť? Budeš sa mu teraz vysmievať? Prečo?" hlas sa  jej zlomil a ja som k nej okamžite pribehol.

,,No tak, Clemy, prosím, len neplač."

,,Čo z toho si čítal?!" zhúkla, až mnou mierne trhlo a zacítil som sa dotknuto.

,,Len, že ty si ona, sľubujem, nič viac," obránil som sa, aj keď som vedel, že to nepomôže.

,,Ako si mohol vedieť, kde presne to je? Hm?!" štuchla mi do hrude a prepaľovala ma pohľadom, ,,kde si vôbec vzal istotu, že to tam je?!" znova do mňa štuchla, no videl som na nej, že ju to strašne ranilo.

Oprela sa o skriňu za ňou a zošuchla sa až na zem, kolená si pritiahla k sebe a tvár si ukryla do dlaní.

,,Clem, veď predsa, vždy si mi vravela, že tam máš všetko a na každej poznámke máš dátum," pousmial som sa sám pre seba, no úsmev mi rýchlo z tváre zmizol.

,,Nenávidím ťa za to, Rainn," povedal zlomeným hlasom a začul som tichý vzlyk.

Posral som to viac, ako sa len dalo.

,,Clem," sadol som si vedľa nej a snažil sa jej zdvihnúť tvár, no mocne sa bránila.

,,Pozri sa na mňa, prosím," stále som sa snažil dať ruky preč z jej krásnej tváre, no držala sa ako kliešť.

,,Vypadni! Nechcem ťa tu! Nechcem ťa už nikdy vidieť," zatriasol sa jej hlas a začala vzlykať ešte väčšmi, ,,nechcem, aby si ma videl takúto, tak prosím odíď."

,,No tak," tentokrát sa neubránila a ja som jej dlane konečne chytil do tých mojich, ,,neplač, prosím, nie kvôli mne. Prepáč, že som ti toľkokrát ublížil a tiež prepáč, za narušenie tvojho súkromia, no potreboval som poznať pravdu. Chcel som ti dnes o Arii, o tebe, povedať, no keď som zistil, že tvoja mama sa tak volá, nedalo mi to, potom tie kresby a...naozaj som nechcel, ale potreboval som to vedieť. Odpustíš mi to?" hľadel som na ňu s nádejou v očiach a čakal, čo spraví.

Ahojte💙
Ďalšia časť je na svete💙
Troška emotívna😔💔
Čo myslíte, odpustí mu?😕

Pomaly sa blížime ku koncu😢😔💔

Hádam sa vám časť páčila💙💙💙
Ľúbim vás💙💙💙

💙Lol