Write Me Twice✅

8̷

,,Rainn, okamžite poď sem!" zakričala na mňa moja mama, už asi piatykrát.

,,Veď už som tu," povedal som otrávene a oprel sa o kuchynskú linku.

Mama sedela za stolom, môj otec čítal noviny a Rory, sediac so sklonenou hlavou si len žmolila prsty od nervozity.

To zas bude.

,,Tvoja sestra bola dnes s tebou?!" rozčuľovala sa.

,,Áno bola. Rory bola so mnou!" odvrkol som, tentokrát aj s rozzúreným hlasom. Nenávidím to, keď ju nevie ani osloviť menom. Stále ju iba ponižuje.

,,Ako tomu mám vôbec veriť, keď sa ona stále stretáva s tymi feťákmi?! Je úplne ako oni." Práve v tomto momente do mňa stúpla obrovská zlosť.

,,A dosť!" buchol som päsťou po stole, na mieste, kde sedela moja matka, ,,takto o nej nehovor, je to tvoja dcéra! Konečne by si sa k nej mohla správať ako matka, nie ju neustále urážať!" hučal som na ňu, pričom jej hľadel rovno do očí. Ona nepohla ani brvou, vôbec ju to nerozhodilo.

,,Ona už mojou dcérou dávno nie je," odfrkla si a škaredo sa pozrela na Rory.

Tá to už nevydržala a s plačom utiekla bohvie kam.

,,Si neskutočná, si vôbec človek? Máš nejaké srdce? Toto si prehnala," krútil som nad ňou hlavou. Na moment sa mi zahľadela do očí a odišla do spálne.

Viem, že to, čo som povedal, jej nie je úplne ukradnuté. Aj keď sa to snaží nedať najavo, ranilo ju to.
No Rory mi je prednejšia.

Môj otec sa na mňa pozrel spoza hrubých okuliarov a len si povzdychol. Sadol som si vedľa neho za stôl a chytil sa za hlavu.

Dúfam, že Rory nič nevyvedie.
Áno, možno si poviete, aby som išiel za ňou, no ja ju poznám, nemá to cenu.
Vie sa príliš dobre stať neviditeľnou.

Dobrý večer ľudkovia💙💙💙
Máme tu menšiu drámu💔
Rory to doma nemá ľahké no😔💔
Ale Rainn si ju nedá💙💙💙
Hádam sa časť páčila💙
Budem rada za každý vote a komentár💙💙💙
A moc vám ďakujem, že je tento príbeh #28 in ShortStory💙💙💙
Veľmi ma to teší💙💙💙
Ďakujem ešte raz💙💙💙

Ľúbim vás💙

💙Lol