Write Me Twice✅

1̷5̷

,,Neboj sa, jemu to len pomalšie dochádza," láskyplne sa na mňa Rory usmiala a ja som jej úsmev opätovala, aj keď som mala slzy na krajíčku.

,,Je normálne, že to príšerne bolí?" trhane som sa nadýchla a hľadela na svoje nohy.

,,No tak, Clem, som tu teraz pre teba, takže, spravím všetko, aby si nebola smutná," zaškerila sa.

,,Si úžasná, Rory," postavila som sa silno ju objala.

,,Zahráme si hru, čo ty na to?" Pozdvihla som obočie a zaujato na ňu hľadela.

,,Akú hru?"

,,Moc sa nepoznáme, tak, čo keby sme si dali také poznávacie okienko, v podobe otázok? Každá z nás položí jednu otázku a obe na ňu budeme musieť odpovedať," uškrnula sa s radosťou v očiach.

,,Skvelý nápad," povedala som s nadšením, ,,si hosť, máš prednosť," vyzvala som ju, aby položila prvú otázku.

,,Tvoje celé meno?"

,,Budeš sa mi smiať, moja mama je asi troška šialená. Mám tri mená..."

Rory sa ako inak, hneď začala smiať a ja som ju buchla do ramena.

,,Už som ticho, hovor," aj tak jej stále šklbalo kútikmi úst.

,,Prvé dve sú podľa mojej jednej aj druhej babke a tretie je po mame. Clementine Matilde Genevieve."

Pozerala na mňa ako vyoraná myš a nakoniec vybuchla do smiechu.

,,Myslíš, že toto je zlé? Čo je potom Aurora Zelda Paisley?" Teraz som sa k nej musela pridala aj ja.

,,Tak na to nemám," poznamenala som a obe sme sa snažili polapiť dych. Asi budem mať svalovicu na bruchu.

,,Bola si už zamilovaná?"

,,Hej! To je rana pod pás, ja to o tebe viem," zatvárila sa urazene, no bolo vidieť, že to len hrá. Pozrela sa na svoje ruky a úsmev jej mierne opadol, ,,bola...stále som, je to zložité." chytila som jej ruku, ktorú som jemne stisla, keď zdvihla svoj zrak ku mne, jemne som sa na ňu usmiala.

,,Nechcela som."

,,V poriadku, nemohla si to vedieť," opäť sa jej na tvári objavil úsmev a ja som bola šťastná.

,,Som na rade," vhŕkla a lovila v mysli, ,,koľko ich bolo? Pred Rainnom?"

,,Žiadny," priznala som mierne zahanbene.

,,Vážne? To si sa ešte ani nebozkávala?"

,,To hej," ó môj Bože, toto je trápne.

,,Koho?" vyzvedala ďalej.

,,Emm...Rainna," zašomrala som, no z jej priam šokovaného pohľadu bolo vidieť, že to počula.

,,Čože?! Kedy? Ako? Chcem vedieť všetko."

,,On to vlastne nevie, pobozkalasomhokeďspal," plesla som si po čele a pomedzi prsty som hľadela na Rory, ktorej oči išli vypadnúť.

,,To. Je. Úžasné. Mám ťa každou chvíľou viac a viac rada, ešte by si sa mu mohla priznať a bolo by to dokonalé," zazubila sa.

,,Nikdy! A je rad na mne!"

,,No dobre, dobre," uchechtla sa. Ona to nenechá len tak.

,,Tvoja najobľúbenejšia činnosť?"

,,Málokto to vie, ale rada píšem básne a tiež mám obľubu si zapisovať moje myšlienky do denníka. Možno to vyznie trápne, že devätnásťročné dievča si píše denník, ale je to tak." 

Hľadela som na ňu s otvorenými ústami a neverila, tomu, čo vraví.

,,Asi ťa milujem," zasmiala som sa, ,,chápeš ako to myslím."

,,Jasné. Počkať, ty máš tiež denník?" spýtala sa udivene.

,,Áno," obe sme začali pišťať, akoby sme mali desať rokov.

,,Ukáž mi ho," povedala rozhodne.

,,Too nebude najlepší nápad," zhrozene som premiestnila svoj zrak na miesto, kde ležal.

,,Chápem, sú tam pikantné vecičky o Rainnovi," lišiacky sa na mňa usmiala a mrkla.

,,Noo...emm...radšej o tom nebudem hovoriť."

Napokon som Rory ten denník ukázala, neviem prečo, no dôverujem jej viac, ako komukoľvek inému.
Takto som sa ešte nikdy nenasmiala.
Rozprávali sme sa ešte dlho do noci a nakoniec sme sa rozhodli ísť spať.

Dobrý večer sa praje💙💙💙
Dnes taká dlhšia časť😁
Asi najdlhšia by som povedala😂💙
Hádam nevadí💙💙💙
Chcela som, aby sa dievčatá viac spoznali💙💙💙
Dúfam, že vás to nenudilo💙takže sa vám hádam časť páčila💙💙💙
Budem moc rada za koment a vote💙💙💙
Ďakujem💙💙💙
Ľúbim vás💙

💙Lol