This is my Uchiha! [OneShot]

Pobláznenie a pravá láska

,,Sasuke, ale prečo?! Prečo zrovna on a nie ja?!" kričalo mladé rúžovovlasé dievča na svojho kamaráta. Nepochopila, ako sa mohol zamilovať do toho idiota Naruta. Ako sa mohol zamilovať zrovna do chlapca?!
,,Pochop Sakura...aj keby som s ním nebol, my dvaja by sme spolu nikdy nič nemali,"odpovedal chlapec nezaujato.

Jej zelené, až tyrkisové oči sa zaplnili slzami. Chlapec jej snov ju znova odkopol a to tým najhorším spôsobom. Otočila sa s tým, že odtiaľ proste odíde, ale niečo ju zarazilo. Jej pohľad sa stretol s dvoma pármi onyxových očí. Ďalší dvaja Uchihovia so svojimi partnermi.

Itachi Uchiha s jeho priateľom Deidarom tam len tak stáli a pozerali na scénu pred sebou.

Naopak Shisui Uchiha bol z druhého páru jediný, ktorý na nich upieral oči.
Sakura nemohla uveriť, že ešte aj jej najlepšia priateľka Ino si nakoniec vyslúžila miesto u Uchihov. Blondína na Shisuim mohla nechať oči.
Hádzať zamilované pohľady. To jej šlo.

Každý z nich bol svojím spôsobom krásny...Ale ona si musela vybrať zrovna jeho. Sasukeho, ktorý podľa všetkého nebol ani len na ženské pohlavie.

Sakura sa zamračila a vybehla von zo školy.
Nechcela vidieť nikoho. V tejto sekunde ku každej ľudskej bytosti prechovávala nenávisť. Najmä voči blondiakovy s azurovo modrými očami.
Utekala až k parku neďaleko lesa. Bolo to skoro na konci Konohy a málokto sem chodil.
Sadla si na jednu z lavičiek a rozplakala sa. Bola tak hlúpa, keď si myslela , že by ju Sasuke mohol milovať.
Bola utopená vo vlastných myšlienkach. Ale to ešte nevedela, že v parku nie je sama.

Madara Uchiha. Dvadsaťštyri ročný chalan, ktorému samozrejme nechýbali Uchihovské rysy. Čierne dlhé vlasy a onyxovo čierne oči.
Stál pri bráne parku a potichu pozoroval rúžovovlásku. Po chvíli skrívania sa, sa rozhodol, že by bolo asi lepšie ak o sebe dal vedieť.

Vyšiel teda z tieňa brány a pomaly prešielk dievčaťu, ktoré nemohlo mať viac ako dvadsať rokov. Teda aspoň podľa neho.

,,Slečna? Prečo plačete? Čo sa vám stalo?"spýtal sa slušne, prisadol si a dal jej ruku na rameno.

Sakura sebou trochu ucukla , keď začula hlas mieriaci k nej. Zotrela si slzy a pozrela na chlapca vedľa nej. Mala chuť na neho nakričať, aby ju neotravoval. Aby jej dal pokoj a že to nie je jeho vec...

...Ale neurobila to...

Niečo akoby ju zastavilo. Samozrejme v chlapcovi hneď zbadala jedného z nich.
To ako sa mala dávala za vinu celej ich rodine. Mala dôvod...teda skôr...pre ňu to bol dôvod na neho nakričať...Tak prečo to neurobila?!

Chvíľu na neho len bezcieľne hľadela, než s už kľudom v hlase odpovedala na otázky: ,,T-to nič. Všetko je v poriadku. Nerobte si starosti!"
Prečo sa ho snažila ukľudniť?...Donútila ju k tomu jeho nepredstieraná starosť. Nechápala prečo sa o ňu niekto taký stará, ale bola z toho šťastná.

Madara pochopil, že o tom najskôr hovoriť nechce. Nechal to teda tak a pokúsil sa k dievčaťu prihovoriť inak.
,,Ešte som sa nepredstavil,"pousmial sa a podal rúžovovláske ruku na zoznámenie, ,,moje meno je Uchiha Madara."

,,Haruno Sakura,"predstavila sa a mladíkovu ruku prijala. Ešte stale sa trochu chvela predchádzajúcim plačom, ale dokázala nahodiť aspoň malý úsmev.

Čiernovlasý sa len pousmial. ,,Pekné meno...Sakura. A smel by som ťa niekam pozvať?"spýtal sa.

Rúžovovláska len nesmelo prikývla a spolu s Madarov sa vybrali preč z parku.

~Time skip- O dva mesiace~

Sakura, celá natešená prešla školskými branami a vybrala sa do parku na konci Konohy. Miesto, kde sa poprvé stretla s Uchiha Madarov. Dnes ju tam pozval. Vraj jej chce niečo povedať.
Za ten čas prežitý s ním na Sasukeho úplne zabudla. Zistila, že to čo k nemu cítila bolo len chvíľkové pobláznenie. Žiadna láska. Tiež si všimla, že čas a spôsoby, ktoré venovala Sasukemu teraz ona sama dostáva od dlhovlasého Uchihy.
A pravda je taká...že ona sama k nemu začala niečo cítiť.

Čiernovlasý mladík sedel na lavičke v parku s celkom nervóznym výrazom vo tvári. Nejde ustúpiť. Prehováral sa už dlho.
Z myšlienok ho prebralo dievča s rúžovými vlasmi, ktoré si to mierilo priamo k nemu.
Madara jej pozdrav jednoducho oplatil.

,,Tak...Chcel si mi niečo povedať, že?"spýtala sa Sakura s úsmevom na tvári.

Muž s očami farby onyxu pomaly prikývol a postupne sa mu po tvári rozliala červeň. Buď teraz alebo nikdy! Povedal si v hlave.
,,Vieš...už dlhšiu dobu ti to chcem povedať...Milujem ťa!"vyhrkol zo seba chlapec a pozrel svojej kamarátke do očí.
Rúžovovláska sa rozžiarila a odpovedala: ,,Tak odteraz si môj a ja tvoja!" S láskou v očiach pristúpila k nemu a objala ho.
Dlhovlasý sa pousmial a vlepil od teraz už svojej partnerke bozk...

~O týždeň neskôr~

Okolo Madaru sa stále motajú dievčatá. Je to jasné. Je to predca Uchiha...Ale aj tak to je určitému rúžovovlasému dievčaťu veľmi nepríjemné.
Zase prepaluje pohľadom nejaké dievča, ktoré sa k jej dlhovláskovy líše ako háravá fena.

Všetko by bolo v poriadku ak by sa daná slečna nezačala nakláňať k jej Madarovy príliš blízko.
To už Sakure ruply nervy. Nakráčala si to k nej. Chytila ju za zápästie a trhla s ňou do strany.
V kaviarni, v ktorej sa nachádzali boli aj ostatný členovia rodu Uchihov so svojimi partnermi.

Dané dievča si Sakuru premerialo pohľadom a potom sa spýtala: ,,Čo si myslíš, že robíš?!"

Už kľudnejšia tyrkisooká žena si vymenila miesto s tým neohrabaným dievčaťom a sadla si vedľa Madary. Dala mu menší bozk na pery a zvolala; ,,Toto je môj Uchiha!"

...Koniec...