dream:chanbaek

twntsxth.;after

z miestnosti, kde som prežil posledné sedenie, som vyplával s dobrou náladou. zvládol som to. pomohol som si.

keď som však zbadal toho nízkeho človiečika, ako na mňa hľadí, túžil som ho vyobjímať a nikdy ho už nepustiť.

keďže to bol on, kto mi pomohol. minseok.

vrhol som sa naňho a on mi objatie vrúcne opätoval. "lepšie?" "lepšie," odpovedal som, teraz už naozaj úprimne.

a tak som sa pozastavil nad myšlienkou, čo ďalej. mám svoj problém vyriešený. mám pred sebou celú budúcnosť.

"čo teraz?" pousmial som sa. minseok sa rozosmial a pobúchal ma po ramene. "to si si mohol naplánovať aj skôr."

"a vieš, že aj nie?" pustil som sa doňho. obaja sme žartovali, kým sme sa prechádzali a mierili do našej obľúbenej reštaurácie.

mali sme taký zvyk, že sme si po každom sedení sadli do jednej vychýrenej japonskej reštaurácie a dali si poriadne takoyaki.

inak to nebolo ani teraz. diskutovali sme pri ohromných misách a ja som bol konečne šťastný.

diera po tebe tam síce zostala, ale prestala ma ubíjať.