jedna vec, čo ma na tebe udivovala, že si mi nikdy nekradol perinu, ani vankúše.
ráno som sa vždy zobúdzal dokonale zabalený pod teplou vrstvou látky, zatiaľ čo ty si vedľa mňa mrzol.
aj keď si mal možnosť sa ku mne kedykoľvek pritúliť a ukradnúť si trošku toho telesného tepla, vždy si len poslušne ležal mimo mňa.
nepomohlo ani dohováranie, ani kúpa druhej periny, keďže tú si hneď prvú noc od zlosti nad páperím vyhodil z okna.
ráno som si ťa vždy pritiahol k sebe a snažil sa ťa ohriať.
nikdy si to nespravil sám.
bol si moc milý na to, aby si ma sám od seba ochladzoval.
