dream:chanbaek

twntfrst.;help

ani som nezaregistroval, kedy na oblohu vyšlo slnko, no z nočných ulíc sa odrazu stali denné a ľudia začínali pomaly vychádzať zo svojích príbytkov.

túlal som sa po meste celú noc a takmer celé predobedie a rozmýšľal som nad svojou absolútne neužitočnou existenciou.

čím viac som si nadával za svoje činy, tým horšie a frustrovanejšie som sa cítil.

nakoniec som sa pobral do nemocnice, pretože som tú tiaž v sebe nemohol ďalej držať.

"dobrý deň, nie je tu náhodou kim minseok?"

po drobnej navigácii som sa dostal k dverám, ktoré boli ako všetky ostatné - akurát za nimi bol človek, do ktorého som vkladal nádeje, že mi aspoň trochu pomôže.

zaklopal som.

"ďalej." - ozvalo sa zvnútra a ja som jemne stlačil železnú kľučku.

dvere sa okamžite odchýlili a ja som zbadal doktora, ako si balí svoje veci a chystá sa na odchod.

"park chanyeol!" - zvolal prekvapene, keď rozpoznal moju tvár.

nevedel som vykúzliť ani najmenší úsmev či pozdrav, takže som prešiel rovno k veci.

"poďte so mnou na kávu."

"taká ponuka sa nedá odmiet-"

"pomôžte mi, prosím," - rozplakal som sa.

zatváril sa mierne vystrašene, ale prikývol.

"myslím, že viem, kam tým mierite."

aj po mojích darmých nádejach som si bol istý, že ranu po tebe nezašije nikto.

baekie, ty si bol náplňou môjho života.