More Than Life /SK/

-21-

V hlave mi pulzovalo a do  spánkov sa mi zabodávali čepele bolesti a opice. Nemohol som ani poriadne rozmýšľať. Každá myšlienka ma bolela.

Ale stálo to za to. Na moľ opitý som prespal niekoľko hodín. Nebudil som sa zaliaty potom, k smrti vydesený ako malé dieťa a kŕčovito zvierajúci vankúš.

Každou nocou to bol horšie. Spomienka, ktorá ma budila každú noc už niekoľko rokov sa stávala realistickejšou. Mal som pocit, akoby som ten moment prežíval stále dokola. Videl som Grace ako leží na zemi pri rozsypaných liekoch a prázdnych nádobách z jej "vitamínov". Nemohol som nič robiť. V sne som sa nevedel an pohnúť, iba som sa prizeral jej bezvládnemu telu. A potom sa objavila Anna.

Vidina Anny skláňajúcej sa nad mŕtvym telom mojej jedinej sestry ma privádzala do šialenstva. Obe mali oblečené to isté. Biele šaty odhaľujúce telo, na ktorom bolo napáchaných mnoho škôd. Stále som sa nedokázal pohnúť. Každé slovo, ktoré som chcel vysloviť, sa mi zasekávalo v hrdle, sťahovalo neviditeľný povraz okolo krku a bránilo mi nadýchnuť sa. Bol som bezmocný.

"Si v poriadku?" Loganov hlas sa mi zabodával do uší ako nože.

Nemal som to robiť. Po každej prepitej noci, prichádza ťažké ráno. No je to príjemná zmena po ťažkých nociach.

"Nie." pomasíroval som si spánky a zažmúril na obrazovku notebooku. Jas som mat znížený na minimum, aby mi nevypaľoval oči z jamiek, no nevidel som ani hovno z toho, čo som napísal do práce. "Ožral som sa ako sviňa, aby som zaspal." zasmial som sa sucho.

"Späť v starých koľajách?" zasmial sa aj on.

Späť v starých koľajách. Som presne tam, kde sme s Loganom začínali. Na dne.

"Úplne na začiatku." pokýval som hlavou. "Možno ešte ďalej."

Logan sa zamračil. Vyzeral ako rodič, ktorý sa chystá poučiť svojho nenapraviteľného syna. 

"To dievča ťa zničí."

Zbystrel som. Pohľad som odtrhol od rozmazaných písmen na obrazovke notebooku a zabodol ho do človeka, ktorý mi je najlepším priateľom. Jeho slová ma zaskočili. Čo dopekla myslel tým, že ma Anna zničí.

"Zopakuj to." vyzval som ho plne si uvedomujúc svoj tón.

"Anna ťa zničí. Odo dňa, kedy si mi o nej povedal, je z teba väčšia a väčšia troska." hľadel mi priamo do očí a hovoril bez menšieho zakolísania v hlase.

"Troska som bol už pred tým." odvrkol som.

Od môjho návratu som nebol nič viac, len myseľ omámená liekmi, uväznená v tele dvadsaťtri ročného človeka. 

"Od osemnástich rokov sme vymetali všetky bary, kupoval si mi cigarety, keď mi ich nechceli predať." zatvoril som notebook a odložil ho na konferenčný stolík. "Obaja sme boli trosky a El nás z toho vtedy dostala." pretočil som očami.

"Dostala nás z toho a Anna ťa opäť ťahá k starým zlozvykom."

Uškrnul som sa. Nemal ani tušenie, čo hovorí.

"Nikdy som ani nechcel prestať." zasmial som sa. "Bavilo ma to. A nikomu som tým neubližoval."

"Až na tých pár ľudí, s ktorými si sa pobil."

Povzdychol som si. "Je tu pár výnimiek." prikývol som. "Ale Anna s tým nemá nič spoločné. Tak ju z toho vynechaj."

S počítačom v ruke som vstal z kresla a otočil sa Loganovi chrbtom. Rozhovor sa už teraz uberal smerom, ktorým som nechcel. Bol štedrý večer a posledné, čo som potreboval, bolo pokaziť ho. Radšej som sa so svojou prácou odpratal do kuchyne, ďalej od Logana a od možnosti zvrtnúť tento deň na peklo.