Tattoo a Einstein SK.

Tattoo a Einstein 9.

Benjamín:

Veľmi rýchlo som si zvykol, že musím myslieť a všetko prispôsobiť pre Rose. Hneď po práci som smeroval do škôlky.

„Ako bolo?" pomáhal som jej pri skrinkách obliecť bundu.

„Dobre," odpovedala jedným slovom.

S Tinom sme sa veľmi snažili, no ťažko sa vyrovnávala so stratou Dominiky.

„Nič viac mi nepovieš?" zapol som ju.

„Maľovali sme."

„A čo pekné si namaľovala?"

Pokrčila ramenami a pozorovala zem.

„Aha. Super," povzdychol som si, chytil ju za rúčku a vybrali sme sa pomaly k autu.

Snažil som sa ju rozhovoriť, no na nič nereagovala. Až kým ma niečo nenapadlo.

„Doma mám pre teba prekvapenie."

Zbystrela: „aké?"

„Kým si bola v škôlke, postavil som nábytok v tvojej izbičke," vydvihol som ju a pripútal do autosedačky.

„Vážne?" aspoň trošku sa usmiala.

„Áno. A mám pocit, že na toľko poličiek je tam málo hračiek. Ideme na nákupy?"

Rozžiarila sa a prikývla.

„Tak vyrážame," nasadol som.

Konečne som ju niečím podnietil a to ma neskutočne nakoplo do budúcna.

Nena:

Cez obedňajšiu prestávku som skočila do faxcopy a nechala si vytlačiť malé letáky a aj tri veľké plagáty oznamujúce, že Halloween noc pre deti sa uskutoční aj tento rok. Zaliezla som do zadnej miestnosti kníhkupectva, kde sme si ja a moja jediná kolegyňa Júlia nechávali osobné veci a jedávali. Sedela som na gauči a kontrolovala kvalitu tlače.

„Čo to máš?" spýtala sa ma.

„Čo asi?" nadšene som jej ukázala plagát.

„Počkaj," zastavila ma prekvapene, „aj tento rok to organizujeme?"

„A? Bude to super! Celý rok sa na to teším," vzala som lepiacu pásku a vybrala sa nalepiť plagát na dvere.

„Ale ja nemôžem."

Otočila som sa: „ako to, že nemôžeš?"

„Normálne. Niečo už mám."

Úsmev mi poklesol: „ale ja nezvládnem sama 30 detí."

Naklonila hlavu: „mala si sa ma spýtať."

Nahnevane som vyšla pred obchod a začala nalepovať oznam. Nechcela som sa tej krásnej akcie vzdať. Pokladala som to za samozrejmosť. A najviac ma na tom hnevalo to, že si Júlia našla chlapa a na Halloween sa vykašľala. Sústreďovala som sa na rovnosť, keď ma niekto oslovil.

„Dobrý deň."

Otočila som sa a zbadala Rose.

„Jej, ahoj," usmiala som sa a uvidela za ňou doktora Swena.

„Dobrý deň," pozdravil.

„Dobrý deň," odzdravila som, „vidím, že máte plno tašiek. Niekto bol poslušný?"

Rose sa začervenala: „ja."

„To je super," čupla som si k nej, „a doktor Swen ťa počúva?"