Tattoo a Einstein SK.

Tattoo a Einstein 7.

Nena:

Kráčala som chodníkom pred reštauráciou a nedokázala sa zbaviť pocitu, že mi stále niečo chýba. Že som si mohla obliecť niečo iné. A samé blbosti. V tom sa okolo mňa ponáhľala známa osoba.

„Dobrý deň, pán doktor," pozdravila som doktora Swena.

„Dobrý deň, slečna Orntová," odzdravil a ďalej sa ponáhľal. Neriešila som to a dvakrát sa zhlboka nadýchla a vydýchla. Potom som vošla do reštaurácie a zastavila pri čašníkovi, ktorý vítal zákazníkov pri vchode.

„Dobrý deň," usmiala som sa.

„Dobrý deň, vitajte u nás, s čím vám môžem pomôcť?"

„Ďakujem, mala som sa tu s niekým stretnúť."

„Dnes sme mali len jednu rezerváciu," pozrel mi do tváre, „nevoláte sa náhodou Nena?"

„Áno," odpovedala som váhavo a netušila, odkiaľ to vedel.

Nahol sa ku mne: „ten pán, čo rezervoval stôl, pred chvíľou odišiel a nechal vám tu toto," podal mi narodeninovú taštičku. Vzala som si ju v rozpakoch a celé moje vnútro pohaslo.

„Takže on odišiel?" nemohla som tomu uveriť.

„Odkazuje vám, že sa veľmi ospravedlňuje, a že ešte dnes vám zavolá."

„Aha..." sklopila som ramená, „ďakujem a dovidenia."

Otočila som sa a odišla preč. Cítila som sa ako totálny idiot. Chcelo sa mi plakať. Nasadla som do auta a s nervami udrela do volantu. Po chvíli som vzala jeho darček, že ho vyhodím, no moje odhodlanie ma prešlo, keď som zbadala, čo mi kúpil. Na vrchu bola prekrásna červená ruža. Vytiahla som ju a ovoňala. Celú ma opantala. Položila som ju na vedľajšie sedadlo a objavila knihu. Keď som rozviazala mašľu, hneď mi do očí vyhŕkli slzy. Lenže slzy radosti. Bol to anglický výtlačok Harry Potter and the philosopher's stone. Úplne prvý originál. Otvorila som ju a našla v nej napísané úhľadným písaným písmom :

"Láska sú dve telá a jedna duša, dve srdcia a jeden tlkot."

J. W. Goethe

Po pol hodine som sa vrátila domov. S úsmevom a dobrou náladou. Veronika sedela v obývačke pred notebookom a popíjala víno. Oprela som sa o zárubňu a sledovala ju. Keď ma zbadala, obzrela si pohár vína.

„Ty vole, to som sa pre pohár vína dokázala tak ožrať, že mám vidiny?"

Rozosmiala som sa a sadla si do kresla: „nemáš vidiny, naozaj som doma."

Pokrčila čelo: „tak potom čas letí rýchlejšie ako obvykle?"

„Nie. Bola som preč len hodinu."

„Waw... to bol taký rýchly a nadržaný, že za hodinu stihol aj večeru, aj sex?"

S neprestávajúcim úsmevom som pokrútila hlavou: „nespali sme spolu, ani nevečerali. Musel to zrušiť."

„Aha...," premerala si ma, „a ty sa usmievaš?"

„Samozrejme," vstala som, „Goethe to pomenoval presne."

Benjamín:

Odomkol som vchodové dvere a hneď narazil na dvoch policajtov. Vysokých, svalnatých, v uniforme s výrazom, že môžu všetko. Tino hovoril pravdu a začínal som mať zlé tušenie.

„Doktor Swen?" spýtal sa ma jeden a vystrel hruď.

„Áno. O čo ide?"

„O vašu sesternicu Dominiku Swenovú. Riaditeľka materskej školy, ktorú Rose navštevuje, nás informovala, že jej matka je nezvestná."