Krátke príbehy Azerothu

Krátke príbehy Azerothu XI.

Drevené brány Thrallmaru sa týčili nad Sebrezom. Sediac na svojom cyklaménovom pštrosovi, hľadal medzi návštevníkmi, bojovníkmi a miestnymi svoju nemŕtvu spoločníčku. Niekoľko minút jej trvalo, než sa dostavila, za čo ju elf dostatočne zfrflal. Meškala, lebo údajne ju pristavil Jahubo, trol, ktorý vás učí lietať. Čoskoro ich čaká lekcia. Po typicky ostrejšom rozhovore sa Erosenin kostnatý žrebec pohol z mesta. Klopýtal potichu po železom do červena sfarbenej pôde, zatiaľ čo sa jej oči obzerali do diaľky, kde vyčkávala dvojica elfov a nejaká šelma pri nich. Sebrez sa nemohol neobzerať po mocných divokých prasatách. Ich rešpekt vyvolávajúce čierne ostne na chrbtici dotvárali efekt obrovskej obludy. Boli skoro tak vysoké ako on, keď sedel na pštrosovi.

„Pozri," Erosen upútala jeho pozornosť a ukázala prstom pred seba, „tam sú. Jak, že sa to volala tá švadlena?"
„Dalinna."
„No dobre. Poďme, až sme čo najskôr znova na pive," mág šľahol uzdou a už sa obaja valili smerom na trojicu.
Niečo bolo zvláštne. A čoskoro aj prišli na to čo. Erosen z toho niekoľko krát divne podskočilo srdce a so Sebrezom to začalo hýbať, až keď zosadali zo zvierat a kráčali k nim.
„Rada vás, znova vidím," usmiala sa blonďavá krajčírka, „Erosen, Sebrez. Toto je..."
„Rogam," Erosen sa trocha ironicky usmiala na ňu a potom obrátila hlavu na elfa, „už je to dlho..."
Nezmenil sa. Ani trochu. Ofinu mal zopnutú dozadu a zvyšok snehovo bielych vlasov o niečo dlhších mu padal na mocný hrudník. Akurát bol oblečený v rubínovej a omnoho honosnejšej zbroji, než akú si u neho pamätala. Dýka vyzdobená nejakým kryštálom, žiariaca očarením sa mu leskla na opasku.

„Erosen..." vydýchol potichu.
S pootvorenými perami obzeral menovanú. Súvislá, zdravá epiderma, čisté a biele očné buľvy, deficit nekrotických oblastí i nechutných hnisajúcich rán a nemožno zabudnúť bylinkový závan, ktorý obkolesoval ľadovú čarodejnicu. Nič z toho, čo videl, nezodpovedalo jeho spomienkam. Len jej hlas a aj ten sa zdal byť o dosť čistejší.
„Si to vážne ty?" vysekal zo seba a na tvár sa mu predral potlačovaný úsmev.
„Áno, som," prekrížila ruky u hrude, „ako to, že si sa neozval? Napísanie a poslanie listu toľko nestojí, ale evidentne aj ignorancia je zadarmo."
„Bol som zaneprázdnený."
„Áno, určite," vyprskla a prekrížila si ruky u hrude, „tri roky, elfisko! Ešte rob zo seba idiota."
„Koľko krát si mi ty poslal-" Rogam zvýšil intonáciu, ale prerušil ich Sebrez.
„Hej, lebo človeka baví sa niekomu vtierať," prekrútil elf s červeným copom.
„Sebrez?" bielovlasý začudovane vyriekol, „ty nie si rogúna?"
„No...nie som," povedal hrdo.
„Ako to?"
„Do toho teba už nič," opäť sa pridala Erosen, „vďaka mne stojí za o dosť vyše, než keď mal po boku teba."
„To si akože za neho rozhodla, že nebude rogúna?" ozvala mačkovitá šelma s bledou srsťou a Erosen si až teraz opätovne všimla, že tam vlastne stojí.

Než si stihla obzrieť zviera, začalo meniť svoj tvar. Pretransformovalo sa do nočnej elfky, nepekne zazerajúcej na ňu. Kožená zbroj upnutá na všetkých častiach jej tela, vydávala krčivý zvuk i pri tom najmenšom pohybe. Nemŕtva pokrčila nos nad jej sexisizmom: „No bolo očividné, že je na prd rogúna...tak som mu to ako jediná, povedala do očí."
„Och," elfia žena prevrátila modré zrenice a jednu ruku dala v bok, „všeználek. Prečo potom je z neho zrovna kňaz?"
Undeadke neušiel zamračený výraz z toho, že to poznala len pohľadom na neho: „Aha, hm. A ja som všeználek."
„To si mu snáď ani nedala na výber a rozkázala mu, čo má študovať?" sarkasticky sa zasmiala žena s dvoma bielymi vrkočmi.
„Warlock musí byť sústredný a nie zbrklý. Ako bojovník, či paladin by sa musel obmáchať zbraňou a to sme videli, že mu nejde. To isté platí aj o luku," zlosť sa jej prikrádala do hlasu a neomaľovala sa ju skrývať, „keďže som sama mág, viem že by náročnú manipuláciu s manou nedal a tak som ho predstavila kňazovi. A ako sa ukázalo...má na to obrovský talent."
Jej náprotivku z Astranaaru sa zvraštili líca pod nespokojným výrazom, kým Erosen ešte dokončila monológ: „Takže nakoniec sa ukázalo, že som urobila najlepšie, ako som mohla."
„Och, priam úžasné," arogantne napodobnila postoj, ktorý zaujala Erosen.
Nemŕtva škaredo pozrela na krajčírku: „To čo je zač táto tu?!"