On The Road [SK]

05. What The Hell

Chalani sedeli v bistre malého mesta, v ktorom sa práve nachádzali, Harry sa nadšene pustil do svojho burgeru s hranolkami, zatiaľ čo Liam už dojedal praženicu, čítajúc pri tom noviny. Práve si prezeral športovú rubriku, keďže jedno z jeho pravidiel bolo nehľadať prípady na prázdny žalúdok. Až keď si dal aj posledné sústo vajíčok, začal pretáčať strany k tej s úmrtiami a mimovoľne sa načiahol k Harryho tanieru, aby si mohol uchmatnúť hranolku - len čo sa však jednej dotkol, zaútočila naňho ruka jeho spoločníka rýchlejšie ako by zareagoval majster karate.

Liam sa okamžite stiahol a prekvapene na Harryho uprel pohľad. "Keby si takto bojoval aj s upírmi," povedal viac-menej posmešne a pošúchal si ruku, keďže ho Harry zasiahol práve do tej, ktorú mal prednedávnom zlomenú.

"Prepáč," Harry pokrčil plecami. "Vieš predsa, že som vyrastal v detskom domove. Som zvyknutý chrániť si svoje jedlo všetkými svojimi silami."

Liam nadvihol obočie, nepovedal však nič - nikdy nebol v citových záležitostiach dobrý, a k tomu patrilo aj chabé vyjadrovanie ľútosti. Pohľad mu teda padol späť na stránku novín, ktorá bola zvyčajne zaplnená fotkami tých, ktorí v poslednej dobe zomreli. Nič tam však nebolo. Boli tam blahoželania k narodeninám, k narodeniu dieťaťa a aj niekoľko výročí smrti, avšak žiadna informácia o tom, že by niekto za predchádzajúci deň zomrel. Liam so zvrašteným obočím prelistoval aj zvyšok novín, či úmrtia nebudú na niektorej ďalej strane, dokonca sa aj poobzeral okolo seba a potom pod stôl, či mu niekde nevypadla stránka.

"Čo hľadáš?" zaujímal sa Harry.

"Nie sú tu žiadne úmrtia," vysvetlil Liam a zamával novinami, ktoré stále držal v ruke.

"Možno nikto nezomrel," zažartoval Harry, Liamovi to však neprišlo smiešne.

"To nie je možné," mrmlal, ešte raz prezerajúc noviny.

"Menej práce pre nás," mykol Harry plecami a strčil si do úst štyri hranolky naraz, spokojný, že bude mať voľný deň. "Môžeme sa ubytovať kdesi tu v moteli a vyspať sa konečne na posteli, už ma z toho auta bolí chrbát."

Nezdalo sa však, že by ho Liam vnímal. Rýchlo listoval novinami, prezerajúc si jeden článok za druhým, či aspoň medzi nimi nenájde nejaký príbeh o niekoho smrti a keď sa dostal až na zadnú stranu, na moment nechal zmäteného Harryho sedieť v bistre samého a keď sa o pár minút vrátil, rozložil si na stôl laptop. Vynútil si pozornosť čašníčky, aby sa jej spýtal na heslo na internet a keď ho naťukal do klávesnice, dal sa do vyhľadávania online.

"Nič," ozval sa po dobrých piatich minútach. "Nikto. Predvčerom som našiel posledné úmrtie a potom už... nič," zopakoval a venoval Harrymu bezradný pohľad.

"No a," ozval sa Harry, "to je zlé?"

"Je to zlé," prikývol Liam a oprel sa na svojej stoličke, šúchajúc si oči hánkami. "Ľudia majú umierať, je to... prirodzené. Keď neumierajú, niečo nie je v poriadku."

Harry musel uznať, že zmysel to dávalo, no aj tak mu to nebolo celkom jasné.

"Ale... ako zistíme, čo je za tým?" opýtal sa, teraz už potichšie, v prípade, že by ich niekto pri vedľajšom stole počúval.

Liam len pokrčil plecami a frustrovane si pretrel rukami spánky. Keď sa neskôr ubytovali na moteli, lebo Liam súhlasil s Harrym, že by sa mohli konečne vyspať aj niekde inde ako v aute a navyše, netušil, kam ísť ďalej, Harry sa okamžite hodil na posteľ, ktorá bola príliš tvrdá, no všetko bolo lepšie, ako sedadlo Liamovho auta. Liam si opäť sadol za notebook, no miesto toho, aby doň niečo písal, sa len mlčky pozeral na svoje pozadie a horúčkovito premýšľal, ako sa do vyhľadávania pustiť. Až keď si konečne položil prsty na klávesnicu, ozval sa za ním hlas: "Ahoj, Liam."