On The Road [SK]

02. Vengeful Spirit

"Požičiam si nejaké od Hanka!"

Liam len neveriacky sledoval, ako Harry vybehol cez dvere a s dupotom zletel dolu schodmi. Vrátil sa ani nie o desať minút s čiernym, trochu ošúchaným sakom predhodeným cez plecia. Rukávy mu boli trochu krátke, široký úsmev na jeho tvári však svedčil o tom, že je spokojný s tým, ako situáciu vyriešil. S povzdychom, Liam ešte raz strčil ruku do svojej tašky a podal Harrymu druhý odznak.

"To si ty?" spýtal sa Harry, keď si ho prezeral, zatiaľ čo schádzal schody, tentokrát spolu s Liamom, a jeho pohľad bol upretý na fotku na preukaze.

"Hej."

"Nevedel som, že máš kučeravé vlasy."

"Vždy sa ostrihám skôr, než by to bolo vidieť," poznamenal Liam a obrátil sa k Harrymu s tým najvraživejším pohľadom, keď od neho začul čo i len náznak smiechu a Harry okamžite zmĺkol.

"Tak akú máme taktiku?" začal Harry v aute, snažiac sa nedávať svoje nadšenie až tak najavo, a preto sa pokúšal o vážny tón, no jeho vrtenie sa na sedadle mu veľmi nepomáhalo. Liam naňho len pozrel s nadvihnutým obočím a pokrútil hlavou.

"Naša taktika je, že budeš mlčať a prikyvovať."

"A čo ak sa ma niečo opýtajú?"

"Nikto sa ťa nič neopýta," uzemnil ho Liam, pridávajúc na rýchlosti, zrejme aby sa od tejto konverzácie mohol dostať čo najďalej. Harry však stále sedel vedľa neho a jeho vypytovanie sa ani náhodou neskončilo.

"Nemyslíš, že budú niekomu volať? Aby si overili, či sme naozaj z FBI?"

"Môžu. Dovolajú sa a povedia im, že sme naozaj z FBI."

Harry sa zatváril zmätene. "Ale my nie sme z FBI."

"Ja viem. Oni nie."

"Aha! Ty máš niekoho, kto im povie, že sme z FBI? To je výborný nápad!" vzrušene zvolal Harry. Liam na neho pozrel s nadvihnutým obočím, akoby bolo celkom jasné, že je to výborný nápad, keďže bol jeho.

O niekoľko minút neskôr zastali pred kanceláriou šerifa. Liam si v spätnom zrkadle skontroloval kravatu a do budovy vstúpil ako prvý, pričom Harry mu bol tesne za pätami.

"Áno, želáte si?" ozval sa mužský hlas po tom, ako Liam zaklopal na dvere kancelárie a následne sa objavila aj tvár. Šerif bol starší, robustný chlapík s huňatými fúzami a zazeral na nich spod hustého obočia.

"Dobrý deň, agent Rhodes, agent Perry, FBI," oznámil Liam bez najmenšej štipky nervozity a vytiahol z vnútorného saka odznak, aby ho na zlomok sekundy ukázal šerifovi. Ten prikývol a potom sa jeho zrak presunul na Harryho, ktorý lovil vo vrecku a nakoniec sa mu podarilo odznak vybrať, avšak skôr, ako ho stihol ukázať, vyletel mu z ruky.

"Pardon," povedal nervózne a zohol sa po spadnutý preukaz, zatiaľ čo Liam bojoval s nutkaním plesnúť si po čele a len sa na šerifa ospravedlňujúco usmial so slovami: "Prepáčte mu to, toto je jeho prvý prípad."

"Chlapci, úprimne," začal šerif, úplne ignorujúc Harryho, ktorý mu už teraz ukazoval svoju fotku a po tom, ako mu ňou začal mávať pred očami, Liam načiahol ruku a bez toho, aby čo i len pohol brvou, stiahol tú Harryho, "neviem, prečo vás sem poslali. Pár mŕtvych chlapíkov, nič, s čím by sme si neporadili sami."

"To vám verím, no tí hore si myslia, že by bolo lepšie, keby sme sa na to pozreli," vravel Liam. "Určite vám nebude vadiť, keby ste poslali niekoho, kto by nám mohol ukázať telá?"

Šerif sa najprv zatváril neochotne, no potom si zrejme predstavil, koľko telefonátov by musel absolvovať, ak by niečo uprel agentom FBI a to zrejme rozhodlo.