Internátna škola

15. Je mŕtva

Len čo vkročím do izby, tak zažnem svetlo. Nebudem sa predsa po tme otáľať po izbe, aby som zistila, ktorá z báb je v posteli a ktorá nie. Teraz to mám aspoň razom za sebou. Dve baby sa prebudia a začnú na mňa nadávať, či som sa zbláznila. Hlavne Silvia hundre ako stará hus, aj Angie, ale tá po pár slovách prestane a nechá to všetko na Silviu, ktorú aj tak nevnímam. Presuniem sa k Uršulinej posteli a mám zlé tušenie. Síce je paplón našuchorený, akoby niekto pod ním bol, ale nie je. Keď ho stiahnem, tak sa na tom presvedčím na vlastné oči. To nie je možné! Krútim hlavou. Možno iba odbehla na wécko, dúfam, ale viem, že to nie je pravda. Uršula je mŕtva. Sadnem si na jej posteľ a rozplačem sa. Bola to taká milá, tichá baba a teraz jej už niet. Angie na mňa prekvapene pozerá a Silvia brble, nech to svetlo vypnem.

„Lela drbe ti? Chceš na seba upútať pozornosť? Preto, lebo som o teba stratila detský záujem?Spamätaj sa už konečne. Nájdi si nejaký koníček, aby si nemusela furt za mnou loziť. Nikdy by som nebola povedala, že budeš kvôli mne revať. Až tak ti chýbam?" začne sa rehotať.

„Drž hubu Slivka! Nerevem kvôli tebe, nemáte ani tušenia čo sa stalo!"

„Čo sa stalo?" vyhŕkne Angie.

„Tak čo sa stalo," prekoprcne sa z postele Silvia a posadí sa na jej kraj. „Alebo počkaj budem hádať! Markus ťa nechce?" smeje sa priam od srdca, tak by som ju v tomto momente zmlátila, ale nemám na to síl.

„Uršuľa..."

„Čo je, stalo sa jej niečo? Kde je?" vyhŕkla Angie.

„Ježiši, a ja že sa stalo niečo horšie," zašomre Silvia.

„Predstav si, že sa stalo! Tvoj milovaný frajer ju zabil!" vyhŕkla som zo seba.

Obe na mňa vyjavene pozreli a zrúkli, „čo?"

„Prečo by to robil?" vrtí hlavou Silvia. „Ako sa len oni mohli spolu stretnúť? A kde a kedy vlastne?" začína ju to hnevať.

„Len sa upokoj. Ty si nevedela, že ona ho tajne milovala."

„Čo? Ona? Lukáša? Kebyže to viem, tak jej už dávno vyškriabem oči, aby sa viac na môjho miláčika nepozerala."

„Čo s ním ty vôbec máš? Ste stále spolu?"

„Čo sa staráš!"

„Len som zvedavá!"

„Tak sa prestaň starať, radšej mi povedz, kde je Luk a kde tá Uršuľa!"

„Je mŕtva! Čo to nechápeš?" Angie vedľa mňa sedí a narieka.

„A Luk?"

„Je u riaditeľky."

„Sakra. Niečo by som vám povedala, ale nemôžem.," začne Silvia.

„Nemusíš sa unúvať, my to už vieme."

„Čo? To o Lukášovi?"

„Hej, chalani nám to povedali. Musíme odísť preč. Nemôžeme dopustiť, aby aj z nás sa stali tie monštrá!"

„Ja nikam bez Lukyho nejdem!" namieta Silvia.

„Počkaj Lejla, ty tomu už veríš? Ako to, že si zmenila názor?" pýta sa Angie.

„Počkaj, Silvia, Lukáš ťa má naozaj rád a chce, aby si odtiaľto vypadla."

„Ja som mu povedala, že bez neho nejdem nikam!"

„Ach," vzdychnem si. „Angie,videla som čo sa stalo s Lukášom, videla som jeho druhé ja. Videla som ho ako desivé, vraždiace monštrum, ktoré sa nevie ovládať. Ja taká nechcem byť. Nechcem zabíjať. Nechcem zabiť nikoho. Nie som vrahyňa! A nechcem piť krv. Fuj. Krv. Predstavte si každý deň pijeme krv! Fuj!" vezmem vreckovku a utieram si s ňou jazyk, aj keď som posledných niekoľko hodín nič nepila.

 „Krv?" zatrasie sa Angie. „Kedy odchádzame?" prehovorí napokon.