Púšť plná piesku už zrazu nie je iba púšťou. Zrazu sa dovalil prúd vody, a zobral so sebou všetko to sucho a prázdno. To prázdno, ktoré nenapĺňalo nič iné, iba prázdno. Hoci sa more dovalilo, zobralo so sebou všetok piesok, kamene, aj ochudobnené a suché rastliny, ale jedna vec sa aj tak nemení. Piesok zostáva usadený na dne oceána. Ticho odpočíva, a čaká, kým oceán znova vyschne, aby mohol byť pánom a povrchom mojej zeme. Ale moja zem už viac nechce byť suchou. Jediné čo teraz chce, je aby ju more obmývalo už navždy.
YOU ARE READING
Prekliata láska
PoéziaMoje pocity ktoré už nechceli byť iba vo mne. Moje myšlienky ktoré museli vyplávať na povrch. Môj život, ktorý vám je k dosahu čierny na bielom...
