12.časť

47 12 2
                                    

Čo to sakra má znamenať?! Už to zachádza až moc priďaleko. Moceš mi hlavu ako zatiaľ nikto nikdy. Kvôli tebe som sa aj smial aj plakal. Kvôli tebe som stál i kráčal. Kvôli tebe som sa vznášal, no neraz padol ku dnu. Kvôli tebe som krvácal, ale hlavne som kvôli tebe a pre teba žil. Teraz je tým pádom zmysel môjho života preč. Zmysel môjho života zmizol akoby lusknutím prstom. Myslel som si, že údery päsťami a nohami sú najhoršie údery. Ale údery lásky boli oveľa silnejšie. Nesmierne to bolelo. Bolo to ako... ako... ako bodanie tupím nožíkom priamo do chrbta. Alebo ako podanie stŕmim kopcom ktorý je pokrytý kameňmi alebo konármi. Proste to neskutočne bolelo, bolí a bolieť to navždy bude. Pozerám sa na teba, a usmievaš sa. Tvoje nadšenie je nesmierne silné. Pozrieš sa ty na mňa? Už vidíš? Vidíš ako plačem? Vidíš ako krvácam? Nie nevidíš. Nevidíš to lebo sa nepozeráš. Aj tak ma tvoj smiech neoklame. Vidím že ti niečo je len neviem čo. Ale prídem na to! Síce... nemal by som sa o teba zaujímať. Mal by som byť ako ty. Ignorovať ťa a povedať ti niečo iba keď niečo budem potrebovať. Ale to mi srdce nedovolí. Presne to srdce, ktoré je tak poblúznené tebou. Žiaľ. Ja iba pevne dúfam? Že akonáhle mi zmizneš z očí, zmizneš z mojej mysle, môjho vnútra, no hlavne z môjho srdca, ktoré bude otvorené niekomu inému. Nie tebe!

Prekliata láska Where stories live. Discover now