S Namjoonom večer ubehol vďaka zábave veľmi rýchlo. Dobre sme sa porozprávali a prebrali dokonca aj školu, no najdôležitejšie bolo asi to, že priznal farbu. Potvrdil, že si Jinom naozaj začal a tiež, že je to niečo vážne. Presne ako som si myslel. Keď mi to hovoril, bolo na ňom jasne vidieť, že má strach z mojej reakcie, čo mi prišlo celkom vtipné. Seokjin mu o mne evidentne nepovedal všetko. Ale musím uznať, že sa k sebe naozaj hodia, no hlavne hyung s ním vyzerá šťastnejšie.
.
Konečne nadišiel ten deň, kedy som mal nastúpiť do mojej novej práce. Nemal som žiaden strach, ba práve naopak, veľmi som sa tam tešil. Na čo i len menšiu trému som nemal žiaden dôvod, keďže som tam chodieval dostatočne dlho na to, aby som vedel ako to tam chodí.
Len čo som vstúpil do dverí, ovanula ma sladká vôňa kávy, na ktorú som bol už zvyknutý. Výnimočne som dnes nezamieril k pultu, ale išiel som rovno zaň, aby som podpísal dôležité papiere a prevzal zásteru, ktorú nosí každý zamestnanec podniku.
Hneď ako som vybavil všetko potrebné, nastúpil som za pult a moja práca sa mohla začať. Keďže toto bol malý podnik, nikdy tu nebolo roboty nad hlavu. Vždy tu bolo len zopár ľudí, no aj tí vystačili na to, aby táto kaviareň nezkrachovala.
.
Robil som obyčajnú, čiernu kávu, keď som si všimol, že zrazu všetci vo vnútri stíchli. Hneď som zodvihol hlavu, načo sa mi na tváry objavil úsmev. A dôvodom toho úsmevu bol Taehyung, ktorý to mal namierené rovno ku mne.
,,Dlho sme sa nevideli," na chvíľu stíchol a pozrel mi na menovku, ,,Jungkook," dodal. To sa zaozaj musel pozrieť ako sa volám?
,,Áno, už nejaká chvíľa ubehla." Usmial som sa a zapozeral som sa mu do očí.
,,Oh, keď už som tu, tak poprosím jednu mliečnu čokoládu. No neprišiel som iba kvôli tomu. Nechcel by si ku mne dnes večer prísť? Opýtal by som sa aj po telefóne, ale omylom som vymazal tvoje číslo. Tak som myslel, že tu budeš a mal som pravdu," zasmial sa podal mi nejakú bankovku, ktorú som schmatol a dal do kasy. Očakával som totiž to, že opäť bude chcieť nechať sprepitné.
,,Rád by som prišiel, kedy konkrétne?" Počas nášho rozhovoru som mu spravil požadovanú kávu a podal mu ju, načo ma obdaril ďalším z jeho kúzelných úsmevom.
,,Osem večer vyhovuje?"
,,Dobre, tak sa teda vidíme o ôsmej u teba."
,,Super, ahoj teda." Naposledy sa na mňa usmial, schytil svoju mliečnu čokoládu a odišiel. Vlna radosti, ktorá mnou prebehla rýchlo zmizla a nahradila ju jemná nervozita. Ani som sa nespýtal na dôvod, prečo sa chcel stretnúť a teraz mi to bude vŕtať hlavou.
___________
Annyeong *-*
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
