Incomplete

7. kapitola- začiatky priateľstva

Ethan:

  Po zvonení vojde dnu profesorka. Zbožňujem to ako ma neznáša.
"Dobrý deň žiaci." sadne si za katedru.
"Dobrý pani profesorka. Veľmi ste mi chýbali." zvolám cez celú triedu.
"Aj vy sme Grissy." odvrkne profesorka.

  Ethan Grissy. Moje celé meno. Nie som zaň dvakrát pyšný. Znie divne.
Spokojne vzdychnem. Neznáša moju každodennú rannú vetu. Chriss mi venuje pobavený výraz. Myšlienky mi zablúdia k Mer. Som zvedaví ako zvláda svoj prvý deň.

  Chriss si odkašle a upúta moju pozornosť. Profesorka niečo zapisuje do svojho zošita a potom začne s prednáškou. Neznášam španielčinu.
  Chriss nenápadne kývne hlavou na druhý koniec triedy. Zistím, že ma odtiaľ prepaľuje pohľadom jedno pekné dievča. Stretnú sa nám pohľady a ona ten svoj rýchlo odvráti. Bože... aké má meno... Clarissa? Tento rok prestúpila z vedľajšej školy.
  Napíšem na papierik odkaz a podám ho Chrisovi.
"Máš to ale u mňa." namieta.
  Neveriacky na neho pozriem a prikývnem. Dúfam, že tohto rozhodnutia raz nebudem ľutovať.

Mer:

  Vstúpim do novej triedy tesne po zvonení. Predstavovanie nie je pre mňa príjemné...
  Profesor ma posadí k blondínke a mne sa uľaví, že už nie som stredobodom pozornosti. Nie vždy to mám rada.
"Ahoj, ja som Bianca." podá mi ruku.
"Teší ma. Mer." pousmejem sa.

  Pozornosť upriamim na profesora, ktorý zaujal miesto pred tabuľou. Cítim sa dosť pod stresom a tomu vôbec nerozumiem. Nikdy mi nebolo nepríjemné sa zoznamovať s novými ľuďmi. Chodila som do školy v inej časti Španielska, v Rakúsku a v Nemecku. Byť opäť v Španielsku mala byť pre mňa hračka. Jazyk dokonale poznám. Mama bola z Barcelony a vyrastala som tu.
  Bianca mi napíše lístoček. Pobavene nadvihnem obočie.

-Tento profesor je pohoďák. Počkaj si na druhú hodinu... :D-
-Akú máme potom hodinu?-
-Angličtinu.-
  Vzdychnem. Tak aj v Anglicku som strávila pár mesiacov. Na to som úplne zabudla. Ale páčilo sa mi tam. Ľudia boli ku mne milí. Možno preto lebo by im z môjho kamarátstva s nimi mohlo niečo doniesť. Určité výhody. Mám odtiaľ len jednu prvú kamarátku s ktorou som  v kontakte doteraz.
  Hodina ma nudí a moje myšlienky lietajú z jednej témy na druhú.
-Poznáš Chrissa? Chodí o ročník vyššie. Nepoznám jeho priezvisko. Čierne vlasy, frajerský úsmev...- napíšem.
-Hej, prečo?-  nadvihne obočie popri odpisovaní.

-Je naozaj taký jebnutý ako sa na prvý pohľad zdá?-
  Bianca takmer vyprskne do smiechu. Profesor sa otočí a pohľadom hľadá toho kto sa snaží vyrušovať. Bianca nahodí sústredený pohľad. Mierne sa uškrniem a čakám na odpoveď.
-Sukničkár, jebnutý... áno to je... prečo sa pýtaš?-
-Je to najlepší kamarát môjho bratranca." vysvetlím jednoducho.

  Nejako túto hodinu pretrpím. Cez prestávku však Bianca zapichne pohľad do lavice a pôsobí uzavreto. Nechápavo po nej pozerám. Počas hodiny vyzerala uvoľnene.

"Tak čo Bianetta? Stále nemáš partnera na októbrový ples?" podpichne ju zákerne iná blondínka.
"Daj pokoj Harper." zavrčí Bianca.
  Teraz túžim mať schopnosť neviditeľnosti. Zmetene na tie dve pozerám. Tieto situácie som nikdy nemala v láske.
"Mimochodom ja nie som Bianetta ale Bianca." zatne zuby.
"Um, sorry. Vieš, nemám pamäť na chudery."  vystrčí namyslene bradu Harper.

"Tak to by už stačilo, nemyslíš?" pokrčím obočie.
  Harper sa na mňa pozrie akoby ma predtým vôbec nezaregistrovala. Pohŕdavo si ma premeria a výsmešne si odfrkne.
"Och, tak ty máš aj kamarátov? Zaujímavé..." rozrehoce sa.

  Bianca vstane a odíde, asi, na záchody. Prižmúrim oči a venujem jej taký istý pohľad ako ona mne. Mierne ju to vykoľají.
"Aj som sa pýtala, či tu nie je nejaká triedna harpia. Tipujem, že školská štetka?" vstanem.
  Všetci v triede stíchnu a zataja dych. Prekvapenie, ktoré sa jej zračí v očiach okamžite zaženie. Lenže ja som ho už videla. Šikanu som zažila. Nie na sebe ale jedno dievča vo Viedni. Vďaka jej záchrane som sa stala kráľovnou ročníka. Nebol to môj cieľ a nie je to môj cieľ ani teraz. Ak však nezastavíte tyrana hneď na začiatku, bude si do vás dovoľovať viac a viac.