Incomplete

4. kapitola- párty

"Pôjdete na tú párty u Liama?" zopakuje Chriss.
  Myšlienky ma odniesli do úplne inej galaxie. No slovo párty je mi tak familiárne, že ma vráti naspäť na zem. Široký úsmev im obom naznačí pozitívnu odpoveď.

"Takže, vidíme sa tam." cmukne na mňa.
  Zvrtne sa na päte a rýchlo odkráča preč. Väčšinou ženy bývajú tie, čo meškajú na schôdzky. O koľko asi tak príde neskôr?

"Myslel som si, že oceníš pokoj." povie milo Ethan.
  Možno by sa aj hodil. Ale na spoznaní nových ľudí nie je nič zlé. Je to len... zábava. Hlas psychologičky nepríjemne útočí. Tu bosorku nechcem už nikdy v živote vidieť. Ešte raz ju započujem a prisahám, že vyvrátim svoj dnešný obed.
"To hej, ale taká party na uvítanie znie dobre." myknem plecami.
  Zamyslene sa zahľadím na zem. Kráčame pomaly, zdvíha sa chladný vietor. Viac si k sebe pritisnem šatku. Vnímam ako znervóznel a presne viem na čo sa chce spýtať. Na moju mamu a na to, ako to celé zvládam. Toľko ľudí sa so mnou o tom chce rozprávať. Po jej smrti za mnou chodili aj tí, ktorých som poriadne ani nepoznala a tvárili sa ako najlepší kamaráti. Keď prišlo na lámanie chleba, odrazu nikto nemal čas. Hovorili ako ma budú podporovať a že sú tu, hocikedy zavolám. Dúfam, že Ethan túto tému nevytiahne. Prísne na neho pozriem. Pochopí a radšej vytiahne inú tému.

"Fajn, tak ideme na párty. Ak to ale preženieš a zjatra vynecháš školu, mama má jedno prísne pravidlo. Musíš cez tú opicu upratovať byt." zachechce sa.
  Prekvapene na neho pozriem. Vážne? To je kruté! Mám z nej mierne obavy. Je to ďalšia neznesiteľná mamina, okolo ktorej chceš byť najradšej duch? Ako to tu potom vydržím? Zovrie mi žalúdok.
"Aká je?" spýtam sa jemne.
  Ethan sa zamyslí. Toto nie je dobre znamenie. Možno požiadam otca aby mi dovolil u neho spávať na nafukovačke, kým príde nábytok a celý apartmán zariadi nejaká jeho zamestnankyňa.
"Je fajn. Svojská ale nemenil by som ju." povie láskavo Ethan.
  To ako práve rozprával o svojej mame, vo mne vyvolalo zvedavosť. Málo ktorí teenager zvolí takéto slová a ešte k tomu taký tón. Úprimne sa pousmejem.
"A čo tem tvoj kamarát Chriss? Vždy je takýto?" vyzvedám ďalej.
"Podstate áno. Nenapraviteľný sukničkár ale ako na kamaráta sa na neho dá spoľahnúť. Občas." dodá nenútene.
  Zasmejem sa. Vždy som niekoho takého hľadala. Niekoho kto mi bude ochotný pomôcť aj o polnoci. Ethan má všetko o čom som ja vždy snívala. Teraz môžem do jeho sveta nahliadnuť. Jean väčšinou hovorí len k svojich problémoch a nenápadne jej, že aj ja mám nejaké. Ale tak celkom mi to tak aj vyhovuje.
   Potom sú tu chalani, ktorí ma chcú dostať do postele. Sľúbia mi hory, doly. Viem, že majú len prázdne reči, ale aj tak niektorým dovolím aby predstierali, že sú tými dokonalými.
  Sex mi občas chýba a preto som zo dvakrát vošla do nechceného vzťahu. S jedným som to vydržala ťahať až dva mesiace. Potom som ho podviedla a mne sa uľavilo, že to skončilo. Prečo sa viazať ak vám ide iba o jedno? Bolo to odo mňa hlúpe. Na druhú stranu, som sa chcela vyhnúť nálepke šľapka.

"Hm, také typy poznám. Došlo mi, že to nebude prírodný odpudzovač na komáre." zasmejem sa.
  Ethan sa akurát zachechce keď okolo prechádza jedno dievča.
"Ahoj Ethan." pozdraví a na mňa ani nepozrie.
  Bratranec prekvapene zastaví.
"My dvaja sa odkedy zdravíme?" spýta sa prekvapene.

"Chodili sme spolu. Rozchod neznamená, že si vzduch." mykne plecami.
"Tak teda... ahoj?"
  Ethan z nej neopúšťa pohľad pokiaľ nezahne za roh. Potom nahodí rýchle tempo a ja trochu pobehnem. Wau, prečo sú baby také žiarlivé? Nechcem ťa, ale keď ťa vidím s inou babou, tak musíš byť opäť môj. Takýmto spôsobom som pomáhala môjmu kamarátovi aby sa k nemu vrátila jeho ex. Skončilo to tak, že ona pribehla a on jej povedal, že sa zamiloval do mňa. Skoro som dostala infarkt.
"Tvoja ex? Máš dobrý vkus." uškrniem sa.
"Tá... o čo jej ide? Veď to ona ma začala ignorovať." obzrie sa za ňou Ethan.
"Žiarli." poviem jednoducho.