Incomplete

3. kapitola- spoznanie

Obaja pozeráme na to ako odchádza. Mám taký pocit, že nudiť sa rozhodne nebudem. O to lepšie. Aspoň budem mať veľa historiek na klebetenie.
Chriss sa chytí za bradu a prižmúri oči.
"Nad čím uvažuješ?" lusknem mu pred nosom.
"Myslíš, že hulí? To by vysvetľovalo ten príchod." pobavene na mňa pozrie.
Uškrniem sa. V mysli mi vyrastie spomienka na to ako sme sa prvýkrát nahulili. Chriss nahý bežal do mora, ale chytila ho paranoja z vĺn. Ja som tam sedel a hľadal v piesku krabov. V tom stave som bol naozaj presvedčený, že sa mi schovávajú a vysmievajú sa mi.

"Hej, hej. Dúfam, že vybaví aj pre mňa." poviem akoby neexistovala iná možnosť.
"Aby sa ti namiesto krabov, smiali šváby?" nadvihne Chriss obočie.
Zachechcem sa a pokrútim hlavou. Dopijem víno a objednám si tiež minerálku. To by bol dobrý začiatok. Ja opitý, ona nahulená a moja mama by ma vyhlásila za originálneho uvítača v rodine.
Ešte k tým švábom.... v Španielsku sa sem-tam na ulici nejaký objaví. Ak by jeho prítomnosť zažili aj u nás doma, asi by skončil podpálený panelák. Mama ich nenávidí.
"Vidím, že tvoje rande je zrušené." zmením tému.
"Čoby... len skúšam, či po ňom budem mať druhé." uškrnie sa.

Je vysoký, pre baby má vysnívanú postavu, čierne strapaté vlasy a úškrn ktorým si každého získa. Homosexuáli a dievčatá odpadávajú a kvôli nemu by aj lezbička prešla na chlapov.
My dvaja sme pokladaní za najžiadanejších zo školy. Chriss si to plne uvedomuje a zneužíva to.
Ja sa držím bokom. Mal som pár vzťahov. Jeden, mesačný a druhý, mi vydržal rok a pól a o tých zvyšných sa ani neoplatí rozprávať.

Ľutujem len toho, že som sa o Carmen nesnažil viac. Bola pre mňa dokonalá. Chriss ma utešoval tak, že mi dohadzoval svoje známosti a robil dvojité rande. Len raz som si s jednou začal a už nikdy viac. Na druhú stranu, kto chce už otestovaný tovar?
"Je to moja rodina, na to nezabúdaj." pripomeniem mu.
Zopár krát prikývne ale nezdá sa mi, že by naozaj počúval. Hodím po ňom ako bumerang tú vec, ktorú si dávame pod poháre. Trafím ho rovno do tváre.
"Hrabe ti?" zľakne sa.
"Headshot." zavolám nadšene.

Chriss zoberie ďalšie dva a čašník na neho varovne zagáni. Nevinne si začne pískať a rozhliadať sa okolo seba. Okamžite ako čašník poľaví v sledovaní, Chriss na mňa útočí. Stihnem sa uhnúť.
"Ty parchant." zamrmle Chriss pobavene.
Spokojne sa opriem a odignorujem čašníka, ktorý už stojí pri bare ako policajt. Chriss si svoju šancu premrhal.

Meredit:

Rozosmejem sa na celú ulicu. Jean si však nešťastne povzdychne. Zomrel jej dedko a so sestrou zdedili po ňom byt. Má veľmi komplikovanú rodinu a vďaka tomuto bytu, ich môžu konečne odstrihnúť.
"Potom nezabudni zamknúť!" započujem jej sestru.
"Čo môžu ukradnúť? Jedine tak tú sochu. Vlastne tá nie je ani naša. Prečo tu máme Budhu?" spýta sa Jean.
Odpoveď už nepočujem. S Jean sme sa zoznámili v Londýne. Okamžite som vedela, že bude mojou spriaznenou dušou. Chodil za ňou jeden chalan, ktorý ju chcel zbaliť, ale absolútne mu to nešlo. Vždy jej ponúkal nejaké drogy a preto vznikla prezývka díler.
Jean má priamu cestu k čomkoľvek. Párkrát si od neho zobrala extázu a nemusela nič platiť.
"Možno ti má tá socha povedať aby si si ten striptíz rozmyslela." uškrniem sa.
Jean sa prihlásila na jeden kurz, kde ju naučia tancovať pri tyči a až o pár hodín neskôr, premýšľa či to bol dobrý nápad.
"Nie je to striptíz. Budem môcť byť gogo tanečnica. To je veľký rozdiel. Ale aj tak. Myslíš, že to je dobrý nápad?" zaznie naliehavo.
"Prečo sa pýtaš mňa? Ty sama by si mala najlepšie vedieť či to chceš. Nechápem načo potrebuješ odo mňa povolenie?" nadvihnem obočie.
Na druhej strane zostane ticho. Buď milšia a otvorenejšia. Stisnem pery a tuho zovriem viečka.
"Pretože mám dojem, že robím len samé kraviny a ostatní majú z toho nervy." povie nervózne.
"Neboj. Ak z teba nebude prostitútka, tak nevidím žiaden problém. Aspoň ťa to zamestná a nebudeš myslieť na to, že tvoji rodičia sú idioti." dodám povzbudivo.
Netuším či sa mi to podarilo, ale aspoň som to skúsila. Viem, že má strach zo svojej budúcnosti. So sestrou sa ocitli v situácii, ktorá je horšia než tá moja. Pripomenula mi, že môj otec je síce ignorant a prakticky bezemočný stroj, no stále je to lepšie než ten jej.
"Ďakujem. Nedostanem vynadané, že nie." znova sa ujisťuje.
Terapeutka mi povedala, že mám nízke sebavedomie. Asi by som jej mala dať kontakt na Jean.
"Nie." pokrútim hlavou.
Vydýchne si a zaželá mi pekný zvyšok dňa. Kým jej stihnem odpovedať, ukončí hovor. Trhne mi kútikmi úst.
Po návrate do kaviarne mi Chriss urobí miesto. Vyzerá veľmi dobre. Mám tu aspoň ako také rozptýlenie. Pekní chalani boli vždy mojou slabinou. Neskôr si o ňom musím niečo zistiť.
Chcem si však konečne usporiadať svoj život. Mám v ňom taký bordel, že už sama sa v ňom nevyznám. Návyky, ktoré mi povstali prehodnocujem, pretože kvôli nim sa cítim byť viac prázdna. Bezemočná ako aj otec. Pokožka postupne mení svoju štruktúru, dotyky nespôsobujú také potešenie ako predtým. Sex je len sex a bozky nedávajú zmysel.
Netuším čo mám zmeniť, ale to, že prestanem spávať s každým na koho si ukážem môže byť prvý krok. Tak veľmi mi to chýba!

Rozprávam akoby mi bolo štyridsať a odchádzala z vysnívanej práce... odtrhnem od Chrissa pohľad.
"Si voľná Kráska?" zodvihne jeden kútik úst.
Ethan rezignovane pokrúti hlavou. Akurát príde čašníčka a donesie mi minerálku.
"Nie. Dávaj si bacha, pretože je veľmi žiarlivý." poznamenám vážnym tónom.
Chriss sa len viac uškrnie.

"Určite nie je taky pekný, ako som ja. Nevieš o čo práve prichádzaš."
Popravde, nikoho nemám. Slovo priateľ v mojom slovníku neexistuje. Vždy keď tu aj niekto bol, nejako mi to nevyhovovalo. Hlavne nie ak bol dobrý, pozorný a láskavý.
"Práveže viem." prevrátim očami.
Ethan sa zachechce a Chrissovi sa rozžiarí tvár. Je fakt na zožratie.
"A ako teda vyzerá ten tvoj?" vyzvedá.
"Kapitán futbalového tímu." poviem prvé čo ma napadne.
Futbalista? Vážne? Väčšia kravina ma nemohla napadnúť... zahrám veselý úsmev a sledujem mimiku Chrissovej tváre.
"Zdá sa, že máš konkurenciu." zatiahne pobavene Ethan.
Chriss si odfrkne a narovná chrbát. Vyzerá akoby nad neho nebolo. Takých už tu bolo... no nič. Toto ma začína nudiť.

"To vybavím neskôr." mávne rukou.
Prehodí ju cezo mňa a ja ju okamžite strasiem. Ethan pozerá do mobilu, evidentne je na to zvyknutý. Stisnem pery. Ak ma majú staré návyky opustiť, musím zmeniť aj svoje staré správanie.
"Viem nejaké bojové umenie." štuchnem ho do rebier.
Chriss sa odtiahne a jeho smiech rozozvučí celú kaviareň. Toto mi určite nezhltnú ale za pokus to stojí. V mysli sa mi vynorí nepríjemná spomienka a napätie mi vystrelí do tela ako jed anakondy.

Ethan sa pridusene zasmeje.
"Tak fajn sumo bojovníčka. Nechcem prísť o najlepšieho kamaráta." zamrmle Ethan sarkasticky.
"Ty máš o mňa strach. To je milé." zatiahne ironicky Chriss.
Zodvihnem kútiky úst. Únava mi zastrie pohľad. Po celom dni mám toho už dosť. Opäť mi do srdca udrie bolesť. Preglgnem a zatajím dych. Nasilu udržiavam úsmev aby si nikto ničoho nevšimol.
Mám menšie problémy s pichaním v hrudníku. Podľa doktorov nič vážne, len následok priveľkého stresu. No aj tak to nie je nič príjemné.

"Nezabudni, že máš rande s Beatriss." rypne do neho Ethan
Musia si byť blízky. Nasilu si zívnem a tým dám najavo, že už chcem odísť. Pozriem na čašníka a čašníčku pri pulte. Čašník na nás nepriateľsky zazerá. Asi radšej zájdem ja tam.

"Vidíš?" spomenie si.
Vstanem a všetko to zaplatím. S otcovou kreditnou kartou, ide všetko rýchlo a efektívne. Chalani pokračujú v podpichovaní. Kútikom oka sledujem Ethana. Je to zvláštne vidieť ho po toľkých rokoch. Uvidíme aký vlastne je. Možno zistím, že radšej budem opäť sama v mojej novej izbe a venovať sa tomu čomu doteraz. Nič sa nezmení. Mierne ma táto predstava sklame.
Už len kvôli tomu by som mala skúsiť žiť iný život. Nové miesto, podmienky, ľudia... všetko bude v poriadku. Nesmiem to pokaziť.

"Ja vás teda opúšťam." zdôrazní Chriss.
Pohľadom nám zaznačí, že očakáva aby sme zastavili a on mal výhovorku pre zrušenie svojho rande.
Vyjdeme von a ja mu nevenujem ani jeden pohľad. V hlave mi behajú očakávania z nasledujúcich dní. Lepšie ako vracať sa spomienkami na cintorín.
Tok času možno zbrúsil ostré hrany zlomeného srdca ale rozhodne nezobral ten nepríjemný pocit. Chýba mi to ako sme spolu spievali, keď sme boli samé doma, chýba mi jej hlas a smiech. Občas ma v noci zobudí to, že mám dojem, že ju počujem. Potom môžem spánku povedať tak akurát zbohom. Je to desivé...
"Mer?" osloví ma Ethan.

Zatiaľ sa dej nijako neposúva ale v ďalšej kapitole spoznáte viac postáv. Toto je druhá kapitola za tento týždeň, pretože časti sú krátke. Dúfam, že vás zatiaľ čítanie a spoznávanie postáv baví.
-V