Počula som nejaký rámus z dola. Obula som si papuče a vyšla z izby. Zišla som dole schodmi a pozrela sa na dvere. O dvere bol opretý Jack a bol celý od krvi. Zhíkla som a vybehla hore pre Lea aby mi pomohol.
Leo prišiel dole. Pomohol mi Jacka dať na gauč do obývačky. Išla som po lekárničku a vydezifikovala som rany a zalepila. Najprv na tvári a na hánkach a potom som mu rostrihla tričko. To čo som uvidela ma dostalo na kolená. Jack mal na hrudi veľmi hlboké rezné rany a veľmi silné odreniny. Moja teta je lekárka. Keď som bola mladšia toto veštko ma učila ona. Rany som mu vydezifikovala. Šťastie že sme ich nemuseli šiť. Obviazala som mu aj hruď. Na lyžičke som rozdrvila tabletku proti bolesti a podala mu ju tak aby ju prehltol. Potom som ho zakryla a odpratala všetky veci. Išla som do kuchyne kde som lekárničku odložila a umyla si ruky. Leo ma celý ten čas pozoroval. Napustila som si vodu do pohára a otočila ss chrbtom k dresu. O rám dverí bol opretý Leo.
,,Odkial toto všetko vieš?"opýtal sa. Iba som sa nad tým pousmiala.
,,Moja teta je lekárka. Keď som bola mladšia rada som ju pozorovala ako ošetruje ľudí. Raz ma to naučila a povedala mi že to budem do života potrebovať. No aj tak sa stalo pre takéto prípady ako je napríklad teraz môj brat."povedala som mu. Otočila som sa a šla ešte do obývačky skontrolovať Jacka. Zhasla som svetlo a išla som do svojej izby kde som si ľahla na postela a zaspala som.
*******
Leo:
,,Musíš jej to už konečne povedať."povedal som Jackovi.
,,Ešte nie. Nieje ešte pripravená."
,,Bože Jack,veď to dievča zažilo v živote toľko bolesti čo ani môj ani tvoj otec dokopy a to má len 17 rokov."
,,Všetko sa dozvie v správny čas."
,,Kedy? Kedy nastane ten správny čas? Keď sa vráti Lorenzo? Alebo kedy? Povec mi!"trochu viac som zakričal.
,,Neviem dobre neviem. Chcem ju ešte chrániť. A buď tichšie zobudíš ju."
,,Dobre,rob ako myslíš."Povedal som a odišiel z obývačky kde sme sa rozprávali.
Ahojte! Hlásim sa s novou časťou po veľmi dlhej dobe. Veľmi sa ospravedlňujem že časť nebola tak dlho no nemala som nejako ani nápady nič. Aj táto kapitola je taká "omáčková" no ale mala som ju rozpísanu tak som ju chcela dopísať. Budem sa snažiť pridávať kapitoli častejšie. Dúfam že zatial sa vám príbeh páči a aj keď je taký ešte kostrbatý. Budem rada za každý komentár čo by som mala vylepšiť a pod. Chyby si prosím nevšímajte😂.
Ďakujem❤.
~blackrose~
YOU ARE READING
Just a little bit of luck!
Romance,,Nauč ma to."povedala som. Hodil po mne nechápavy pohľad. Myslel si že sa tu zrútim stoho ako ma všetci podrazili. No ja som tu stála a s úžasom sa pozerala na človeka pred sebou. Milovala som ho už na toľko,že som vedela že mu všetko odpustím. A m...
