4.

30 4 2
                                    

,,No vieš...."povedal Jack a narvózne sa poškrabal po brade.

,,No neviem."povedala som podráždene. Toto sa ešte nestalo aby tu v obyvačke na zemi ležalo asi 6 cestovných tašiek.
,,Nooo....Leo sa tu nejako sťahuje."počula som dobre? Leo sa sem sťahuje? Nie,nie to nemôže.
,,Nie to nemôže. Nemôže sa sem nasťahovať!"zakričala som a krútila hlavov.
,,Počuj Em, od toho čo sa stalo nechcem to tu teraz rozoberať prešli už minimálne dva roky. A Leo nemá kam ísť,takže bude u nás."povedal Jack trochu podráždene.
,,A môj súhlas. Ja tu už akože nebývam som neviditelná alebo čo?"
,,Em prosím ťa. Nerob tu scény. Leo tu bude a hotovo!"zakričal na mňa Jack. Iba som prikývla a išla do svojej izby. Tam som si ľahla na posteľ a o chvíľu zaspala.
~
Vstala som a zobrala si mobil zo stolíka. Odomkla som si ho a pozrela koľko je hodín. Bolo 16:00. To som toľko spala? No nič už. Postavila som sa z postele a vedy mi zaškvrkalo v bruchu.
Otvorila som dvere od izby a zišla dole po schodoch a namierila si to do kuchyne. Prešla som ku chladničke a chcela ju otvoriť no všimla som si na nej žltý papierik na ktorom bolo:Išiel som si niečo vybaviť. Nečakaj ma prídem neskoro.
P.S. v chladničke nič nieje.
Jack<3
Hmmmm. Skvelé. Teraz mám byť hladná alebo čo?
Ešte chvíľu som uvažovala nad tým či sa pôjdem niekam najesť a zavolám zo sebou Lauren alebo ostanem doma a pokúsim sa niečo uvariť. To stým varením nebol nalepší nápad. Eše nám zhorí kuchyňa.
Keďže môj hlad bol nepremožitelný rozhodla som sa že zájdem do McDonaldu.
Vyšla som po schodoch a namierila som si to do kúpelne. Tam som si dala rýchlu sprchu a vyčistila si zuby. No fasa! Zabudla som si ísť pre veci. Vyšla som v uteráku z kúpelne a mala namierene do svojej izby. Ako som prechádzala okolo schodov nevšimla som si Lea a vrazila doň. Skoro mi spadol uterák a tak som ho rýchlo pridržala. Bože musela som byť červená ako paprika.
,,Prepáč."zamrmlal som.
,,Natoto by som si vedel zviknúť."povedal a ja som sa naňho nechápavo pozrela.
,,No že každý deň by domňa vrazilo pekné dievča a ešte k tomu v uteráku. Možno by mohla byť aj nahá?"povedal a nad tou poslednou vetou sa zamyslel.
,,Idiot."udrela som ho päsťou do pleca no stále som si pridržiavala uterák.
,,Čo že som?"opýtal sa Leo so smiechom v hlase. Ja som vedela čo bude nasledovať pretože toto robil vždy môj brat keď som mu povedala že je idiot,debil alebo ešte niečo podomné týmto slovíčkam.
Tak som sa začala vzdiaľovať a Leo zasa kumne približovať.
Otočila som sa a miernim behom som sa chcela dostať do svojej izby. Už som bola pri dverách keď Leo ma chytil za zápästie a otočil k sebe. Čudujem sa že ten uterák mám ešte stále na sebe.
,,Ale kamže,kmaže si sa vybrala?"opýtal sa Leo a oprel ma o stenh.
,,Hmmm. Do McDonaldu."povedala som potichu. Leo sa priblížil a bol blízko veľmi blízko mojej tváre. Zalapala som po dychu a privrela oči.
,,Vtom prípade ťa čakám za dvadsať minút dole."zašepkal a obtrel sa mi o pery. Vtom momente sa mi na tele objavila husia koža. Leo sa obrátil a zišiel dole schodmy. Ja som vydýchla vzduch s mojich plúc a namierila si to do izby. Čo ten chlap somnou robí? To neviem. Viem jedine že sa mi to páči.
Fuck!
~
S Leom som nastúpila do auta a vyrazili sme k McDonaldu. Postupne sme míňali našu ulicu.
,,Čo keby sme šli do kina?"opýtal sa ma Leo.
,,No žiadne také ja som až príliš hladná."odpovedala som mu. On sa len zasmial.
,,Aj ja som hladný. Ale šak tam majú popcorn a ďalej všetkého možného."povedal.
,,Oka ale potom pôjdeme aj do Mekáča."oznamila som mu.
,,Ako si slečna praje."zasmial sa. Milujem jeho smiech. Doriti vážne som teraz povadala že milujem jeho smiech? Veď je tu týždeň. Tri roky. Tri zasrané roky som si budovala stenu. Už nechcem zažiť to čo som zažívala pred troma rokmi. Už viac nie.
,,Hej. Hej Emily!"zakričal Leo a pomykal somnou.
,,Eee čo?"opýtala som sa ho.
,,Už sme tu."oznámil mi. Iba som prikývla a vystúpila z jeho auta. On vystúpil tiež a vybrali sme sa do kina.
,,Ty choď pre jedlo a ja idem vybrať film."oznámil mi Leo a odišiel. Tak som sa vybrala pre popcorn a kolu. Samozrejme že som zobrala ten najäčší popcorn a dve najväčšie kofoly. Šak čo som hladná.
Ako som zaplatila prišiel ku mne Leo.
,,Aký film si vybral?"opýtala som sa ho.
,,Uvidíš."povedal a žmurkol. Len dúfam že nevybral horor inak ho tam zabijem. Áno bojím sa hororov. Vlastne v živote sa bojím dvoch vecí. Hororov a smrti. Ja viem je stupidné bojiť sa smrti ale ja mám znej strach. Viem že smrť je nečakaná a môžeme zomrieť hocikedy zo dňa na deň. A preto som sa rozhodla pred dvoma rokmi že si budem užívať život naplno. A tak to aj začalo.
,,Héeeej Emily!"zatriasol somnou Leo. Tyvole už zase som sa sa zamyslela.
,,No Hej. Čo? Vnímam."povedala som. Leo sa zasmial.
,,No poď už zachvílu začína film."povedal a chytil ma za ruku. Ťahal ma do sály.
Usadili sme sa na svoje miesta a čakaly kým začne film. Začali uputávky na rôzne filmy. Obraz na plátne zhasol a v celej hale nastala tma. S veľkým treskom sa zablo plátno a tam bol názov filmu.
~
,,Tyvole. To čo si tam robila. Kokos ja sa asi poštím. Veď ty si sa celý film lepila namňa."povedal medzi smiech Leo. Áno ten debil vybral horor.
,,No a. Bojím sa hororov."povedala som naoko urazene.
,,Ale no ták. Ja som to naozaj nevedel."odpovedal už bez smiechu. Podišiel kumne a objal ma. Počkať on ma napzaj práve obíma? Asi umriem.
,,No ták nehnevaj sa. Dobre? Poď ideme do McDonaldu ako som ti sľúbil."zašepkal mi do ucha a odtiahol sa. Ja som len prikývla a ťahala ho do mekáča lebo som bola dosť hladná.

Našťastie bol McDonald dosť blízko kina a tak sme si objednané jedlo zobrali zo sebou.
Teraz sedíme v aute a rozprávame sa o rôznych veciach. S Leom sa strašne dobre rozpráva. Poznám ho dva dni a už vie o mne viac ako môj vlastný brat.
,,....ja som sa tomu teda vyhol ale môj bratranec bol celý od blata."dohovoril svoju historku z detstva a ja som sa začala smiať. To som však robiť nemala lebo som sa začala dusiť hranolkou. Začala som kašľať. Leo však pohotovo zaeragoval a rýchlo mi podal vodu a začal ma mierne buchať po chrbte. Ako som prestala kašľať pozrela som sa na Lea. Pozeral starostlivim pohľadom.
,,Si v poho?"opýtal sa. Iba som prikývla. Bol tak neuveriteľne blízko mojej tváre. Na jeho perách sa pohrával mierny úškrn. Pozerala som mu do očí. Do tých jeho krásnych hnedých očí. Čo to trepeš? Najkrajšie mal predsa iba Mike! povedalo moje svedomie. Ale Mike tu už dávno neieje. Je už preč a už sa nikdy nevráti.
Pri spomienke na Michaela sa mi začali hrnúť slzy do očí. Leo sa odtiahol a pozrel sa na mňa.
,,Je ti niečo?"opýtal sa.
,,Som v pohode."povedala som a pokúsila sa o úsmev.
,,Vidím že ti niečo je. Nechceš sa o tom porozprávať? Zaručujem ti že som dobrý poslucháč."povedal a zasmial sa. Prikývla som a slabo sa usmiala.
,,Mala som 15 a najlepšieho kamaráta Mikea. Poznali sme sa od dectva. Zažili sme spolu nespočetne veľa zážitkov. Či dobrých či zlých. No a na moje 15 národeniny sme sa dali dokopy. Nesprávali sme sa ako pár. Stále sme sa správali ako najlepší kamaráti no ľúbili sme sa. Asi po polroku mal Mike zdravotné problémy. Začal chodiť po rôznych doktoroch a mňa ignorovať. Jeden týždeň ma ignoroval. Nevedela som čo sním je,ako mu je,kde je a či vôbec ešte žije. Po týždny mi volal Jack že Mike je v nemocnici. Hneď som šla zaním. Povedal mi že ma miluje a že nikdy na mňa nezabudne. Zatvoril oči a nereagoval. Mal rakovinu. Dostal tú porazenú rakovinu!"zakričala som a buchla rukou po volante. Slzy mi stekali po líciach ale ja som to neriešila. Leo ma pocelý čas počúval a tváril sa súcitne.
,,Po roku som prišla o dvoch najdôležitejších ľudí v mojom živote. Dv týždne po mojich 16 narodeninách mali haváriu moji rodičia. Vedy ma najviac podržali Jack s Lauren."Revala som ako zmyslov zbavená. Neriešila som to. Mala som nato plné právo.
,,To mi je ľúto."povedal po chvíli.
,,To je v pohode. Poďme už prosím domov."povedala som tichým hlasom a snažila sa ukľudniť. Leo iba prikývol a maštartoval.
Cestov ku domu som sa ukľudnila a ako Leo zaparkoval som vystúpila z auta a pobrala sa do svojej izby. Zobrala som si čierne tričko ktoré mi bolo do polky stehien a spodne prádlo.
Vošla som do kúpeľne a keď som sa videla skoro som dostala infarkt. Mala som rozmazaný celý make-up. Odlíčila som sa vyzliekla a vošla do sprchy. Po sprche som sa zabalila do uteráku. Stála som pred zrkadlom v uteráku a pozerala som sa na seba. Chcelo by to tetovanie. Zajtra zájdem aj s Lauren do štúdia. Prestala som sa obzerať a obliekla som si tričko a spodné prádlo. Odišla som z kúpelne do izby a sadla si na posteľ. Zobrala som do ruky svoj telefón a chvíľu sa na ňom hrala kým som nenarazila na fotku zo včera. Dala som ju na Twiter:Best Night!❤@jackjonshon

 Dala som ju na Twiter:Best Night!❤@jackjonshon

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.


Fotku som zverejnila a odložila telefón. Chvíľu som ešte pozerala na môj biely strop pokiaľ som sa nevidala do rýše snov.

Ahojte! Vopred by som aa chcela ospravedlniť že časť nebola tak dlho. Mám toho teraz cez leto veľa. Chodenie po dovelnkách a tak😂. Ospravedľňujem sa za všetky chybi. Dúfam že sa vám časť páči.❤❤

Vote&Comments

Just a little bit of luck!Where stories live. Discover now