Only Once

8⃣

V diaľke som videl kráčať blonďavú, kučeravú hrivu. Snažil som sa k nej dostať, no nešlo to. Kráčal som vpred, ale ona nespomaľovala. Kričal som, náhlil som sa za ňou, no moje nohy vypovedali svoju službu. Nemohol som sa pohnúť už ani z miesta, ale naďalej som zo seba vydával neidentifikovateľné pokriky.

Na chvíľu sa otočila. Iba na zlomok sekundy, ale ja som nestihol zaznamenať jej tvár.

Predpažil som ruku a pokúšal som sa ju nejako dostať. Dotknúť sa jej vlasov, alebo ju jednoducho schmatnúť celú a nepustiť už nikdy.

Srdce ma k nej ťahalo, no telo si so mnou robilo, čo chcelo.

Vedel som, že je to tá moja neznáma. A vedel som aj to, že ju chcem vidieť a spoznať, no nemohol som urobiť nič.

A ona zmizla v dave ľudí.

Ešte raz sa na mňa otočila, no ja som jej stále nemohol vidieť tvár.

Zahorekoval som a potom sa všetok okolitý svet začal vytrácať.

Zahalila ma hmla a z ničoho nič som sa objavil na lavičke pred klavírom. Prstami som pohladil tak dobre známe drevo. Brušká prstov mi kĺzali po priesvitnom laku, ktorý bol natretý na hnedom, drevenom poklope klavíra.

Zrazu sa však ten poklop začal zdvíhať a ja som nechápal prečo. Zachmúril som sa, no to už moju ruku prekrývala dlaň niekoho iného. Bola neskutočne jemná a drobná. Mala dokonale vytvarované nechty a preto som vedel, že je to ženská ruka. Bol to len jeden jemný dotyk, no cítil som, akoby mnou prešlo snáď aj tisíc voltov.

Zalapal som po dychu a začal som hrať.

Tóny neznámej melódie nás obklopovali. Vznášali sa nám nad hlavami a ja som nemal slov. Bola to neskutočne krásna chvíľka. A k tomu v prítomnosti ženy, ktorú som nepoznal, ale zároveň som mal pocit, akoby som ju poznal celý život. A tá predstava sa mi veru páčila...