If You Say So (Harry Styles / SK) ♦ CHAPTER 9

833 34 0

Postávali sme na tmavej ulici pred domom, z ktorého stále bola počuť neprestávajúca hlasná hudba a kriky ľudí. Potichu som uvažovala, pričom Harry bol opretý o vysokú lampu a sťažka dýchal. Jeho zelené oči ma neprestávali prepaľovať ani na sekundu. Pouličná lampa osvetľovala Harryho mierne zakrvavenú tvár, ale i napriek tomu nevinnú. Vzhliadla som hore na nočnú oblohu, ktorú zdobil žiarivý mesiac v splne a ustarostene si povzdychla.

"Harry," vyslovila som potichu jeho meno, "prišiel si na aute?" Venovala som mu pohľad, pri čom sykol od bolesti, keď sa opatrne dotkol boľavej ruky. Zapozeral sa na mňa a len nakrátko prikývol hlavou. Výborne, to znamená, že by som ho mala ja odviezť domov jeho autom. "Daj mi kľúčiky." Podišla som k nemu a hľadela mu do unavených očí. Zakrútil hlavou na znak nesúhlasu a ja som si dala ruky vbok. "Chceš ísť pešo? Tak prosím."

Chvíľu na mňa v tichosti pozeral, ako keby zvažoval, či je to správne, ale napokon ukázal na zadný vačok svojich úzkych nohavíc. Pozrela som sa mu na zranené krvavé ruky a nahlas si povzdychla. Priblížila som sa k nemu a malú ruku načiahla k jeho vačku, pri tom sme po celý čas zo seba nespúšťali oči a jediným rýchlym pohybom z vačku vytiahla kľúčiky od auta.

Otočila som sa na päte, aby som skryla červeň naberajúcu v tvári a zhlboka sa nadýchla. Započula som za mnou Harryho tichý smiech, nad čím som musela len prekrútiť očami. Vybral sa opatrnými krokmi vpred, pri ktorých sa sem tam zakymácal zo strany na stranu a ja som ho len mlčky nasledovala.

Usadili sme sa do jeho veľkého čierneho auta, Harry sa oprel hlavou o operadlo a zavrel oči. Pocítila som strach, pretože od urobenia vodičského preukazu som nešoférovala. Stisla som viečka očí k sebe, keď som sa dotkla rukami volantu.

Zachovaj si chladnú hlavu, Jane, bude to v poriadku. Nádych, výdych. Rukou som otočila kľúčom v zapaľovači a naštartovala motor. Nohou som šliapla na plyn a auto sa pohlo. Opatrne som vyšla na cestu a ešte viac pridala na plyne. Prechádzali sme ulicami večerného Londýna v úplnej tichosti. Očkom som poblúdila po Harrym, keď sme postáli na červenej.

Stále mal zatvorené oči a spokojne vydychoval. Vydýchla som si od úľavy, keď som zabočila do bohatej štvrti, kde sa nachádzal jeho mohutný dom. Vypla som motor a kľúč vybrala zo zapaľovača, keď som zaparkovala auto. Jediným pohybom som sa odpásala a vystúpila z auta. Podišla som na stranu spolujazdca a otvorila dvere. Trasľavú ruku som vystrela k jeho tvári a nežne ho pohladila.

"Harry," zašepkala som a znova mu jemne prešla po líci, "sme tu."

Kučery som mu odhrnula z tváre, keď sa mu pomaly roztvorili zelené oči. Jeho ústa sa otvorili, keď ticho zakňučal. Párkrát zaklipkal očami a venoval mi pohľad. Odpásala som ho a pomohla mu vystúpiť z vyhriateho auta. Horko-ťažko dokázal stáť na nohách, pevne som ho chytila okolo pásu, ruku obmotal okolo mojich ramien a vyrazili sme k domu. Rukou som nahmatala zväzok kľúčov z jeho predného vačku a dvere opatrne roztvorila kľúčom, na ktorý mi ukázal.

Z neurčitej miestnosti sa ozýval hlasný smiech našich mám, ktoré ešte stále oslavovali rozlúčku so slobodou.

"Potichu, Harry," pošepkala som mu a prešli sme ku schodom, po ktorých sme sa snažili ísť čo najviac nenápadne.

Zaviedla som ho do jeho izby, kde som mu pomohla usadiť sa na posteľ a rýchlo išla zatvoriť za nami dvere. Prešla mnou neuveriteľná úľava, že som ho v bezpečí doviedla domov.

"Musím ťa ošetriť," potichu som povedala, keď Harry na mňa uprel pohľad. Išla som do kúpeľni, kde mi netrvalo dlho, keď som našla lekárničku v jednej zo skriniek.

Ošetrila som mu rany na rukách a už mi ostávali len jeho ústa. Otvorila som fľašku s dezinfekciou, ktorú som trochu odliala na vatu. "Bude to trochu štípať." Priložila som mu vatu k perám, pri čom mu z nich vyšiel ston. Druhou rukou som ho pohladila po tvári a pousmiala sa na neho. "Hotovo," zašepkala som a zatvorila lekárničku, ktorú som následne išla odložiť na pôvodné miesto. Neistými krokmi som prešla do izby, keď si tvár schoval do dlaní. Zhlboka som sa nadýchla a podišla k posteli, kde sedel.

"Prepáč," chrapľavo zašepkal a postavil sa na nohy.

"V poriadku," ihneď som zareagovala a on sa ešte viac ku mne priblížil. Delilo nás od seba len pár centimetrov.

"Si krásna." Nedokázala som zabrániť červeni, ktorá sa mi nahromadila v tvári. Uhla som mu pohľadom a potichu vydýchla, keď som pokrútila hlavou.

"Nevieš, čo hovoríš, Harry. Ráno si nebudeš nič pamätať," potichu som hovorila s upreným pohľadom na zem. Neisto som prestúpila z jednej nohy na druhú.

"Nie som opitý," snažil sa mi odporovať, ale obaja sme dobre vedeli, že ja mám pravdu.

"Si." Pozrela som sa na neho, keď zakrútil hlavou na znak nesúhlasu. "Nehádaj sa," vážnym hlasom som povedala, i keď kútiky úst sa mi jemne nadvihli do úsmevu.

"Ja sa nehádam." Podišiel ku mne, čím sa jeho pevná hruď dotkla mojej a ja som mala pocit, že srdce mi každú chvíľu vyskočí z hrude.

Celé telo sa mi zachvelo, keď rukou nežne prešiel po mojej. Odrazu ruky presunul na môj pás a vtiahol ma do objatia. Šokovane som moje ruky po chvíli obmotala okolo jeho krku a na malý moment zatvorila oči. Snažila som sa ukľudniť môj zrýchlený dych, ale nevedela som ako. Mala som pocit, že pri ňom prichádzam o zdravý rozum.

"Naozaj ma to mrzí," pošepkal, keď hlavu zaboril do môjho krku, kde mi predtým zanechal malý bozk. Opäť som zatvorila oči oddávajúc sa jeho rúk okolo môjho pása stále ma tískajúc viac k sebe. Vdychovala som jeho úžasnú vôňu a hlavu zaborila do ramena. Jednou rukou mi začal prechádzať po chrbte, čím sa mi na tele vytvorili zimomriavky.

"Harry," šepla som do jeho krku, "potrebuješ si oddýchnuť."

Ešte pevnejšie ma objal a z jeho úst sa vydral neidentifikovateľný zvuk, na čo som sa musela pousmiať.

"Len ma drž." Jeho slová ma zahriali pri srdci a stále sa mi dokola prehrávali v hlave. Nemusel mi to hovoriť dvakrát, bolo mi už teraz jasné, že to nebudem ja, kto sa ako prvý odtiahne. I keď moja rozumná časť dobre vedela, že by si mal ľahnúť do postele a nabrať sily na zajtrajší deň, premohla ju nerozumná a mierne sebecká časť, ktorá túžila po jeho dotyku.

Vedela som, že to musí skončiť, že to nie je správne, pretože je to Harry, ale i napriek všetkému som si priala, aby táto chvíľa trvala večne. Vedela som, že už je dosť neskoro, ale nedokázala som odhadnúť približný čas, ktorý práve teraz plynul veľmi rýchlo.

Neuvedomila som si, aké teplo a bezpečie vyžaruje z jeho objatia, až kým ma nepustil a moje ruky skĺzli pozdĺž môjho nehybného tela. Chvíľu som sa spamätávala z jeho objatia, z pocitu jeho rúk okolo môjho pása a až potom som sa mu zahľadela do iskrivých očí. Nedokázala som sa nabažiť pohľadu na neho.

"Dám si sprchu," ozval sa, keď odo mňa odstúpil o krok dozadu a ja som prikývla hlavou.

"Dobre, ja už pôjdem domov." Harrymu sa rozšírili oči od prekvapenia a ihneď pokrútil hlavou.

"Nie." Vyhľadal moju ruku, ktorú následne stisol, "Jane, mala by si tu prespať. Je neskoro a nepustím ťa samu domov, môže... môže sa ti čokoľvek stať," odmlčal sa na malý moment. "A navyše, pokiaľ viem, tvoja mama tu tiež prespáva," dodal a palcom mi prešiel po ruke.

Začínala som si niečo uvedomovať, s čím môj rozum vôbec nebol spokojný a to, že zbožňujem ako sa na mňa pozerá s jeho jedinečnými očami, zbožňujem, ako vyslovuje moje meno jeho chrapľavým hlasom, a že sa cítim bezpečne a zároveň neopísateľne v jeho blízkosti.

If You Say So (Harry Styles / SK)Read this story for FREE!