midnight thoughts || oh sehun

|🌕|

Nevidel som ju pár týždňov.
Neozývala sa.
MinSeok hovoril, že ma nechce vidieť, ale podľa mňa to bola lož.

Až jedného večera zavolala.
Mala úplne roztrasený hlas.

,,Sehunie?"

Bolo jej prvé slovo, keď som zodvihol.
Opýtal som sa, čo sa deje.
Z diaľky bolo počuť prichádzajúci vlak.

,,Ja... musím to urobiť. Prepáč, milujem ťa."

Na slová milujem ťa som čakal dlho.
Dočkal som sa ich, až keď šla spraviť najväčšiu hlúposť.

Rýchlo som vyrazil z domu. Koľajnice boli neďaleko.
Sedela tam. Vlak sa blížil.

Nasadil som najrýchlejšie tempo vo svojom živote a rozbehol som sa k nej.
Vlak tam už skoro bol. Myslel som, že to nestihnem.
Nestalo sa.

Vlak nás minul o milimetre.
Stihol som ju zachrániť, aspoň pre dnešok.

,,Toto mi už nikdy nesprav!"

Nechcel som na ňu kričať ale inak to nešlo.
Zakrývala si predo mnou uši a ja som ju pevne držal.

Neskôr spravila to, čo by som nečakal.
Konečne ma pobozkala.

Mala si ma poslúchnuť. Teraz tu sedím úplne sám. Myslím na teba, slniečko.