Bu!
No Vanesa to nie je...
Nesmieš mi pomôcť,
Nesmieš sa ma ani dotknúť.
Musím to sama premôcť,
Ja sa musím sama potknúť.
Nesmieš moje rany hojiť,
Nesmieš pomáhať mi dýchať.
Musím sama kožu spojiť,
Ihlu a niť do mäsa pichať.
Nesmieš môj problém si zobrať,
Nesmieš vidieť moju tvár.
Ja svoj problém neviem rozdať,
Počuješ?Ide trupkár.
To on mi ide trúbiť,
Do ucha noty celý deň bude mi hrať.
Môžem mu aj dnes sľúbiť,
Že opäť nebudem túto noc spať.
Nechápeš to ešte stále?
Že má to boli neustále?
Keď sa mi snažíš pomáhať,
Musím sa hrozne ťažko namáhať.
Pomoc možno dobrá je,
Nie však pre mňa.Dnes určite nie.
Ty ma hladkáš,pomáhaš...
A mňa vnútri zabijaš...
Ja viem,ja viem...
Ty dobre mi chceš.
Ja ti predsa nepoviem...
To čo počuť nechceš.
Musela som¤
Zatiaľ pa
by ~Deepnie~
YOU ARE READING
~Body~Soul~Mind~Heart~
PoetryObčas keď sa pozriem tam hore do neznáma mám chuť dotknúť sa hviezd.Cítiť na pokožke ich žiaru možno zobrať si jednu domov a nikdy ju nepustiť naspäť na oblohu.Občas tak hrozne potrebujem cítiť, že aspoň tá jedna hviezda vzdialená milióny a milióny...
