Bu!
Túto báseň som napísala už trochu neskôr ako Jahodové dievča a je to báseň o pohľade na moju tvár.Ak sa vám zdá čudná je to úplne v poriadku.Ak čítate tieto básne Ďakujem a potešil by ma nejaký ten koment alebo podobne.Tak už čítajte...
Otoč sa a pozri sa mi do tváre,
Možno v nej uvidíš škaredé homáre.
Možno lupeň z ruže,
Ktorý po vode ticho kĺže.
A možno tam nájdeš skrytú jaskyňu,
Nehľadaj tam však žiadnu bohyňu.
Moja tvár však mnoho skrýva,
Občas s kmeňmi stromov splýva.
Občas nosí tmavé šaty,
Občas pribité sú na nej laty.
Niekedy však svetlá je,
Bolesť pekne zakryje.
Nenájdeš ju tam kde hľadáš,
Aj tak stále hlbšie padáš.
Tak sa už nesnaž pochopiť,
Prečo už ani vodu nechcem piť.
Tvár rovnaká a predsa iná,
Spravila dieru do komína.
Komín síce z tehál je,
Moja tvári ich však rozbije.
Pýtaš sa ma:,,Prečo máš smutnú tvár?"
Odpoviem ti:,,Och bože už sa ma na nič nepýtaj!"
about ~Deepnie~
Zatiaľ pa
by ~Deepnie~
YOU ARE READING
~Body~Soul~Mind~Heart~
PoetryObčas keď sa pozriem tam hore do neznáma mám chuť dotknúť sa hviezd.Cítiť na pokožke ich žiaru možno zobrať si jednu domov a nikdy ju nepustiť naspäť na oblohu.Občas tak hrozne potrebujem cítiť, že aspoň tá jedna hviezda vzdialená milióny a milióny...
