Bu!
Tak zase Vanesa...zase je tu jedna časť z jej života...Z jej trápenia...časť z nej...časť tej bolesti...časť toho čo iný nepochopia...nevidia...
Také bledé ruky,
Svet ešte nevidel.
Aj oni prežívajú muky?
Jaj keby som to len vedel.
Bledé ruky,bledá tvár,
Juj len sa tak hnusne netvár!
Nik nemôže za to čo sa stalo,
Všetko sa to pokašľalo!
Čo si ešte nepočul,
Že to dievča umiera?
Ani si len nezačul?
veď v jej srdci je obrovská diera...
Bumbum...bumbum...bumbum...
Tak tlčie jej srdce,
To zviera sa stále mece.
Vari nepočuť ten plač hnusný?
Čo je z neho aj vzduch dusný?
To jej srdce skuvíňa...
Zapichnutá je tam ľalia...
Nedáva to zmysel?Nevadí...vlnky...
Zatiaľ pa
by ~Deepnie~
YOU ARE READING
~Body~Soul~Mind~Heart~
PoetryObčas keď sa pozriem tam hore do neznáma mám chuť dotknúť sa hviezd.Cítiť na pokožke ich žiaru možno zobrať si jednu domov a nikdy ju nepustiť naspäť na oblohu.Občas tak hrozne potrebujem cítiť, že aspoň tá jedna hviezda vzdialená milióny a milióny...
