Bu!
Dlhšie som vám nepridala báseň tak som sa teraz donútila pohrabať sa medzi nimi a vybrala som vám toto.
Túto krásku som napísala prosím pekne v autobuse.Ale samozrejme v noci.Asi tak o okolo jednej možno pol druhej.Ale to vás asi aj tak nezaujíma.Neviem myslím že túto báseň pochopíte a kvázi vysvetlenie je dole.
Leto bolo teplé až priam horúce!
Občas slnko som už chcela zhasnúť.
Trvalo mi to dlhé mesiace,
Kým som sa dokázala z miesta pohnúť.
Často vraveli mi:-už sa zobuď!-
Ale ja nedokázala som sa prinútiť,
Na všetko to škaredé zabudnúť.
Sny všetky moje predstavy na dej premenili.
A ja som zabudla čo je to pokojný spánok.
Oči sa mi časom menili.
Temneli a temneli...
Keď však do tých najhorších bahien má ponorili,
Niekto sa objavil.
Častokrát predtým mi hovorili,
-anjel sa ešte nikomu nezjavil-
Mne však asi sám pánboh pomoc poslal,
Možno konečne aj môj odkaz dostal...
Že vraj Boh počúva všetky naše prosby.Verím tomu.Len neviem či počuje vážne všetky...
Zatiaľ pa
by ~Deepnie~
YOU ARE READING
~Body~Soul~Mind~Heart~
PoetryObčas keď sa pozriem tam hore do neznáma mám chuť dotknúť sa hviezd.Cítiť na pokožke ich žiaru možno zobrať si jednu domov a nikdy ju nepustiť naspäť na oblohu.Občas tak hrozne potrebujem cítiť, že aspoň tá jedna hviezda vzdialená milióny a milióny...
