Bu!
Tak je tu ďalší z mojich výtvorov.Jarné vtáča som napísala keď sa prvý krát po zime všetko zazelenelo.Ja osobne mám radšej zimu a preto som sa snažila inšpirovať jarou a skúsiť ich porovnať. Báseň Moja tvár je zameraná skôr na opis mojej tváre Jarné vtáča je skôr o mojej duši. Význam básne je vysvetlený na spodku pri venovaní.Ak by ste chceli počuť ďalšie básne stačí keď prečítate,hodíte vote poprípade koment.
Jablon nádherne zakvitla,
Vtáčence roztiahli svoje krídla.
Jar sa vrátila do dolín,
A všetko opäť ožilo.
,,To je krása!" hovorím.
Bola by som však radšej keby snežilo
V teplom hniezde na strome,
V hustej a peknej hore.
Narodil sa vtáčik maličký,
A hned aj začal spievať pesničky.
Piesne krásne spieva nám,
Až z toho husiu kožu mam.
Ten vtáčik maličký,
Zrazu sadol si mi na plece.
Spieva tie nádherne pesničky,
Krídlami pri tom trepoce.
Moje uši však tieto piesne nepoznajú,
A preto zapchať si ich musím.
Ľudia si ma čudné prezerajú,
Dajte mi dopekla pokoj Prosím.
Počúvať ho už viac nevládzem,
A tak z pleca striasť sa ho pokúšam.
Krv kvapka mi z pleca na zem,
Tak iný spôsob naňho vyskúšam.
Pazúre do pleca mi zaríva,
Bolesť má celú obopína.
Och bože prosím odleť už preč!
On však stále piesne spieva,
A mne krv z pleca vyviera.
Piesne pred tým nádherne,
Zmenili sa na pohrebné.
Koho pohreb to je?
No predsa môj!
Vari má tento vták zabije?
Duša-toto je pohreb tvoj.
Jar sa vrátila do dolín,
A všetko opäť umiera.
,,To je krása!" hovorím.
Namiesto duše je už len diera.
Nemôžem hu nikomu venovať pretože všetko krásne čo vidíme okolo seba nie je v iných situáciach alebo pre iných ľudí rovnako krásne.
Zatiaľ pa
by ~Deepnie~
YOU ARE READING
~Body~Soul~Mind~Heart~
PoetryObčas keď sa pozriem tam hore do neznáma mám chuť dotknúť sa hviezd.Cítiť na pokožke ich žiaru možno zobrať si jednu domov a nikdy ju nepustiť naspäť na oblohu.Občas tak hrozne potrebujem cítiť, že aspoň tá jedna hviezda vzdialená milióny a milióny...
