Bu!
Neviem či sa toto dá nazvať básňou.Ak si všímate väčšinoua to vôbec nerymuje niekedy zase hej.Báseň možno pochopia ľudia ktorých všetci ignorujú.Nikto si ich nevšíma aj keď trpia bolesťou...
Som už skoro mŕtva ale tebe je to jedno.
Ani sa len neobzrieš či som tu.
Nič pre teba neznamenám.
Ale ty aj tak stále predstieraš že si tu pre mňa.
Ohh,som len kameň na zemi.
Len prekážka v tvojej ceste!
Tak zostaň aj naďalej nemí!
Kričím:,,Tiene tak kde ste?!"
Už ťa nespoznávam ako sa meníš.
Raz skladáš piesne potom bezhlavo padáš do čiernych dier.
Ale nemôžem ti to vyčítať,nemôžem.
Lebo ja som ten!
Ten ktorý zničil sám seba a teraz sa proste len snaží všetkým vyhýbať.
Som len mláka na ceste.
Len ti zavadziam keď tadiaľ prechádzaš
Dnes večer sa však nestratim v meste.
Dnes večer ma samú nechávaš...znova...
Tak čo mám ti skúsiť otvoriť oči?
Aby si videl čo sa deje?
Aby si videl tu skazu?
Všetky tie tiene?
Teplota klesla na bod mrazu.
Kráčaš však ďalej už nezastavuješ.
Nechávaš ma slabú,
To je to co chceš?
Prečo má potom rovno nezabiješ?
Som prekážka,prekážka,prekážka
Táto cesta je pre mňa príliš preťažká.
Tak mám ti otvoriť oči?
Nemôžem napísať pre koho je pretože cesta ešte nie je vybetonovaná.
Zatiaľ pa
by ~Deepnie~
BINABASA MO ANG
~Body~Soul~Mind~Heart~
PoetryObčas keď sa pozriem tam hore do neznáma mám chuť dotknúť sa hviezd.Cítiť na pokožke ich žiaru možno zobrať si jednu domov a nikdy ju nepustiť naspäť na oblohu.Občas tak hrozne potrebujem cítiť, že aspoň tá jedna hviezda vzdialená milióny a milióny...
