Zrkadlo

6.Kapitola

Takéto trapasy sa môžu stať len mne. Vždy niečo neuvážane poviem a potom to skončí nejak takto. A názorných ukážok je teda dosť. No nemám chuť si na ne spomenúť.
,,Lucy, vyzeráš ako rajčina." rehoce sa Sam.
,,Taká pekne dozretá!" kríčí Michaella a šúľa sa od smiechu. Väčšina ľudí sa smeje na mojom momentalnom vzhľade tiež, a tí ktorý sa nesmejú tak majú aspoň pobavený víraz. Presne Takýto má aj Thomas. Znovu na mňa pozrie a podá mi pohár z vodou.
,,Na, napi sa." povie mi a potom prikáže aby komorná odniesla šalát a zvyšné jedlá. Následne sa všetci odoberieme do svojich izieb. Stavím sa, že si všetci mysleli, že som naozaj ziedla niečo hrozne štipľavé. Ale to je dobre. Skutočnú pravdu vie len Thomas. A to je dobre. Teda vlastne zle. Myslím, že tento zážitok zaradím do tých na ktoré nemám chuť spomínať.
***

Neskôr poobede nás Julia dala zavolať aby sme prišli do spoločenskej miestnosti kde nás Nikki s Gabbie oboznamujú s ich najnovším plánom. Spočíva v tom, že pôjdeme do nejakého kráľovksého paláca kde býva Marcus, overiť či som to stratené dieťa. Julia s tým trošku nesúhlasila ale napokon akciu povolila.
,,Odtiaľto pešo je to približne 2 dni chôdze." hovorí informácie Gabbie.
,,Mohli by sme použiť ten starý drevený voz krorý je v stajni, aby sme nevizerali nápadne." vraví Nikki.
,,No skvele, a čo ďalej?" Julia sa otrávene pýta. Stále neni stotožnená s ich nápadom. Popravde ani ja, radšej by som ostala tu a užívala si fantastické jedlo.
,,Ďalej, nepozorovane vnikneme do zámku a pohľadáme miestnosť s tými dokumentami. Pravdepodobne bude v blízkosti väzníc a dobre strážená. Ale, my sa tam vyznáme." vysvetľuje nám Gabbie.
,,Vo väzení sme boli už niekoľko krát, ale vždy sa nám podarilo utiecť. Jedlo nič moc ale majú tam sexy strážnikov." hovorí Nikki a hodí pri tom zvodný pohľad na Gabbie. ,,Spomínaš na Seamusa?"
Keď Gabbie počuje jeho meno pozrie sa na ňu a zagúľa očami. ,,Bol odporný."
,,Nie! Bol taký sladký a tie jeho zlaté oči...Tým sa nedalo odolať." sníva Nikki o nejakom Seamusovy.
,,Takže? Čo ďalej?" zagáni na nich Julia.
,,Vyrazíme." zavelí Gabbie.
,,Podľa mňa to neni dobrý nápad. Lucy neni žiadna stratená princezná." povie Georgie.
Ako to vie?
Možno aj naozaj som. Po tomto Georgiinom argumente ma prejde nechuť k tomuto plánu. Zrazu sa mi tam zachce ísť. Ako môže Georgie vedieť, že niesom stratená princezná. Veď všetko nasvedčuje tomu, že som.
,,Nie, pôjdeme." zavelím.
,,Ak všetko pôjde podľa našich predstáv mohli by sme vyraziť pozajtra." hovorí Nikki. ,,Viete bojovať?"
,,Bojovať? A s čím?" zadivý sa Michaella.
,,Hocičím. Lukom, nožmi, sekerami alebo mečmi. Možností je veľa." pozrie na ňu Gabbie. No v teda sa už postaví Sam.
,,Ja viem karate! Sledujte." zakričí a potom začne predvádzať to čo sa naučila keď mala 7. Pamätám si ako jeden rok chodila na karate a bola tým posadnutá. No potom ju to prešlo. Teraz predvádza zaujímavé pohyby a Nikki na ňu hľadí ako keby padla s Marsu. Ostatní sa viac menej smejú.
,,Takže asi nie." nakoniec zváži Julia.

***

,,To sa nedá!" hodím veľkú sekeru o zem. Som asi drevená. Potom čo nám Julia ukázala obrovskú zásobu zbraní nás Nikki s Gabbie donútili začať s nimi trénovať. Vraj aby keď nás niekto napadne sme sa ubránili. Tak už dve hodiny trénujeme so zbraňami. Julia nás pozoruje zo stola kde sme raňajkovali a Nikki s Gabbie sa hrajú na mentorky. Sam trénuje svoje vysnívané karate. Nedá sa povedať, že by jej to išlo ale je aspoň lepšia ako ja. A baví ju to. Michaella bojuje s reťazami ktoré majú vždy na konci ostrý pichliač na ktorý sa dá ľahko nabodnúť. Celkom jej to ide. Zatočí reťazou a ona prebodne všetko čo jej stojí v ceste. Georgie bojuje s nožmi. A je v tom naozaj dobrá. Keď sme si vyberali zbrane hneď siahla po dvoch veľkých nablízkaných nožoch. Cieľ minula len pár krát. Inak sa vždy trafila. Začínam sa diviť či je to naozaj ona. Zato ja som netrafila nič a ničím ani raz. Najprv som skúšala meč ale skoro som Gabbie odsekla hlavu. Takže povedala, že mám skúsiť niečo iné. Išla som teda na karate, no išlo mi to ešte horšie ako Sam. Skúšala som aj mačetu, reťaze, jedovaté šípky a aj sekeru. No nikdy to nedopadlo podľa mojich predstáv. Som úplne ľavá. Rozmýšľam, že skúsim ešte nože ako Georgie. Podídem teda k nej s párom nožou a poprosím ju či by mi nevysvetlila techniku. No ona na mňa vykríkne: ,,Nevieš si nájsť vlastnú originálnu zbraň?"
Trochu ma to zaskočí. Potom mi ešte vytrhne z rúk obidva nože a zabodne ich presne do stredu terča.
,,Georgie, veď to len skúsi." prosí ju za mňa Gabbie. No ona len zoberie ďaľší nôž a hodí hneď vedla Gabbinej hlavy. Gabbie uskočí o dva metre ďalej. Georgie ju skoro trafila.
,,Si normálna? Mohla si ma zabiť!" kričí Gabbie. ,,Mierila si mi na hlavu!"
,,Nie mierila som vedľa tvojej hlavy. Aj som sa trafila. Nevidíš?" odpovie jej Georgie a leští si pri tom jeden z nožov. Gabbie na ňu nevraživo pozrie a potom podíde ku mne. Podá mi luk.
,,Toto si ešte nemala." povie mi.
Potom mi ukáže ako mám strieľať. Zoberiem teda luk. Napnem tetivu a zamierim. Potom vystrelím. Netrafím sa. No samozrejme, čo som čakala.
Skúšam to ešte pár krát no vždy miniem cieľ. Medzi časom už Nikki, Gabbie a Julia odišli niekam, nevedno kam. Sam a Michaella sa išli napiť do zámockej kuchyne, Georgie už mala malú prestávku bo teraz zase hádže nože a mňa celkom prestáva baviť táto hra na lukostrelkyňu. Odložím luk na stôl a poberiem sa do zámku. Kráčam k svojej izbe keď za niektorými dverami začujem hlasy. Podídem bližšie k tým dverám a nakuknem dovnútra. Stojí tam Nikki, Gabbie a Julia. O niečom sa silno hádajú.
,,To bola len náhoda, je tu veľa vandalov." kričí Julia na Gabbie.
,,Na tom voze boli jasné stopy noža aký ma Georgie. Prerezala to aby sme nemali ako ísť. Chce nás zastaviť." argumentuje Gabbie.
,,Prečo by to robila? Ty máš len bujnú fantáziu!" zvreskne na ňu Nikki.
,,Nemusíš s nej hneď robiť nepriateľa za to že ti hodila nôž vedľa hlavy. Nezmierila na teba." hovorí Julia.
,,Ako to môžeš vedieť?" nedá sa Gabbie. ,,Zbavme sa jej."
Už mi stačilo dosť. Nemienim ďalej počúvať ako očierňujú Georgie. Ona predsa nikomu nič zlé nespravila. Vybehnem rovno s paláca za ňou do záhrad. A pochválim ju, že jej to ide.
,,Ďakujem." odpovie mi. ,, Rozmýšľala som, že by som si išla zahádzať na žaby do lesa. Počula som, zem ich je tu dosť. Pridáš sa?"
Jej návrh neznie bohvie ako lákavo, ale chcem byť s ňou aspoň chvíľku sama. Zoberiem teda luk a obe sa rozbehneme do lesa. Chvíľu len ticho ideme aby sme neodplašili zver, no potom Georgie ulový prvú žabu. Ja sa snažím poľovať na vtáky no šíp nikdy netrafí cieľ.
Polujeme už aspoň dve hodiny začína sa celkom stmievať. Georgie trafila aspoň 20 žiab ja iba jedno osie hniezdo. Omylom. S týmto lukom si vôbec nerozumiem. Je hrozný. Keď Georgie zaháji koniec našej mini poľovačky ja sa spýtam či vie ako sa dostaneme domov. Nepametám si ako sme sa dostali do tejto časti lesa. Pravdepodobne už ani nepatrí do územia zámku.
,,Neviem, myslela som si, že ty sleduješ cestu." oborí sa na mňa.
,,Ja?" zarazím sa. ,,Fajn, nemám poňatia kde sme ale skúsme ísť tamto." ukáže medzi dva stromy kde sa črtá malá vyšlapaná cestička. Kráčame dlho. Až kým sa úplne nestmie. Les je za tmy veľmi strašidelný a my stále nevieme kde sme.
Bojím sa.
,,Lucy toto nemá zmysel." povie Georgie. ,, Rozdelíme sa. Budeme hľadať nejaký potok a keď ho nájdeme aspoň sa napijeme. Ty pôjdeš na sever ja na juh. Každých dvadsať krokov na seba zakryčíme aby sme vedeli kde sme. Ak sa už nebudeme počuť zmeníme smer tak aby sme sa počuli. Chápeš?"
Príde mi to ako dobrý nápad. Nič iné nám neostáva.
,,Áno." odpoviem a každá da vydáme svojim smerom.
Prejdem dvadsať krokov.
,,Geoegie?" zakričím na ňu.
,,Lucy? Počujem ťa." začujem vzdialený hlas.
Prejdem znova dvadsať krokov do predu.
,,Georgie?" zakryčím s plného hrdla.
,,Počujem." dočkám sa odpovede.
Prejdem ďaľších dvadsať.
,,Georgie?"
Žiadna odpoveď. Prejdem pár krokov na juh. Zakryčím znova. No nič.
Vydám sa úplne jej smerom. Zrazu začujem krik. Je to Georgie.
,,Lucy! Pomooooc!"
,,Georgie!" kryčím na ňu.
Ochvíľu uvidím voz z veľkou mrežou na vrchu. To je prenosné väzenie. Potom zbadám dvoch mužov ktorý do voza pchajú vrieskajúcu Georgie.
Vystrelím šíp na jedného zo strážnikov ktorý ju nakladajú. Miniem.
On však útok opätuje. Hodí po mne sekeru. Len tak tak sa stíhnem uhnúť.
Potom sa voz aj s Georgie pohne. Ja sa za ním rozbehnem.
,,Počkajte! Prosím! Georgieee... Nieeee!" vrieskam a bežím. Slzy sa mi rinú ako potokom. A zabraňujú mi ostré videnie. Zrazu ma niekto chytí za paže. Stuhnem.

------------------------
Poznámka od autorky:
Píšte do comentov vašu najobľúbenejšiu postavu.:)