Zrkadlo

2.Kapitola

,,To sa ti určite len zdalo." Prehovára ma Michaella. ,,Nie je možné že, tam niečo bolo."
,,Ale, ja som to naozaj videla." Snažím sa prehovoriť spolubývajúce. Pred dvoma dňami mi doručili zrkadlo a ja som tam videla lúku. Neodvážila som sa o tom nikomu povedať. No teraz som sa rozhodla. Ale zjavne nesprávne. Všetci si myslia že, som sa zbláznila. Ale ja viem čo som videla.
,,Kašlite na to, určite jej preplo z tohto tepla ktoré tu máme. Ideme predsa na fantastický výlet do hôr." Znechutene povie Sam. Je jún a v júni vždy chodíme na tri týždne na výlety preč z decáka. Tie výlety naozaj nenávidíme. Nebudú s nami ani učiteľky, tie si idú vyvaľovať šunky niekam k moru. Nás sa ujmú animátori ktorý sa o nás majú starať. Tento rok ideme znova do hôr. Minulý rok sme boli tiež v horách. Bolo to strašné. V izbách nám opadávala plesnivá omietka, záchod sa nedal spláchnuť a v jedle sme mali mravce. A to nehovorím o tom že posteľ bola samí červík. Každý rok sa tomu snažím vyhnúť no to sa nedá.
,, Radšej sa začni rýchlo baliť, zajtra odchádzame." Povie Michaella a hodí na mňa ruksak. Postavím sa a otvorím malú poličku, každý deň mám pocit že, tam je menej a menej oblečenia. Vytiahnem dve tričká a staré ošúchané gate. Snažím sa pohľadať svoje tretie tričko. No nie je tu. Nemôžem vydržať tri týždne s dvoma tričkami.
,,Zober si jedno moje." Povie veľkoryso Michaella a hodí mi jedno tričko. Tu v decáku nemáme moc veľa vecí preto si aj požičiavame. Ale od Michaelli som to nečakala.
,,Ďakujem." Poviem a kývnem rukou. Som jej naozaj vďačná.
***

Krátko po večeri sa chystáme ísť ešte na krátku prechádzku po dedine. Je to vždy veľmi príjemné. Všimnem si, že sa ochladilo. Dievčatá sú už nastúpené pred dverami no ja sa rozhodnem, že si zbehnem po sveter. Mám ešte dve minúty. Vybehnem preto po schodoch, a rýchlo bežím po chodbe. Otvorím našu izbu. Stúpim na koberec a topánky sa mi zaboria do huňatého koberca čo máme na izbe. Všimnem si že zanechám za sebou čiernu stopu. Preto si rýchlo stiahnem tenisky. Prídem k poličke a jemne otvorím šuplík. Natiahnem si šedý sveter a pohnem sa k dverám. No uvidím moje veľké zrkadlo.
Choď k nemu.
Niečo mi vraví aby som k nemu išla. Pohnem sa teda smerom ku nemu. Uprene sa na seba zadívam. Dúfam, že uvidím aj niečo viac. No nič. Zosmutniem. Vtedy sa mi to len zdalo. Celkom určite. Posledný krát sa na seba zadívam. Keď zrazu v zrkadle sa niečo pohne. Uvidím zelenú machuľku, potom tá machuľka zmizne a objaví sa v zrkadle les. Krásny slnečný les. Jazierko a veľké stromy. Zľaknem sa, čo to je? Pomaly sa dotknem zrkadla. Cítim jeho chlad, pomaly skĺzam po jeho hladkom povrchu. Trochu zatlačím. Keď zrazu sa moja ruka stratí, je zaborená v zrkadle. Zľaknem sa a potiahnem ju spať, je celá. Skúsim to znovu, potlačím ruku do zrkadla a zrkadlo ju prijme. Čo je asi za ním? V hlave mi znie táto otázka. Strčím tam aj nohu, a snažím sa nájsť zem. Bosá noha mi dopadne na jemnú trávnatú zem. Cítim aká je tráva jemná. Chcem vidieť viac. Pomaly prestrčím celé telo cez zrkadlo. Omámi ma úžasná vôňa kvetov. Pozriem sa dopredu a uvidím ich plnú lúku. Urobím krok vpred, aby som si mohla jeden z nich odtrhnúť. Chytím stonku a jemne potiahnem. Kvietok je nádherný, celkom iste je to veľká margarétka. Vsuniem si ju do vlasov. Pomalými krokmi sa posúvam ďalej. Neviem kde to som ale je tu nádherne. Začnem bežať po veľkej lúke a užívam si slobodu. Čo ak sa mi to len sníva? Celkom určite.
Som šibnutá.
Nepočúvam svoj vnútorný hlas, a prechádzam sa ďalej. Ľahnem si na hebkú trávu a sledujem oblaky. Jeden vyzerá ako jednorožec, druhý ako drak, tamten zas ako kaktus....a tamten, počkať
ten je nejaký čierny. Pozriem sa bližšie a uvidím ako sa na mňa valí celé búrkové mračno. Zdvihnem sa a svižný krokom sa vraciam späť ku druhému zrkadlu. No žiaľ nie som taká rýchla, za mnou zahrmí až sa zem otriasa. Zľaknem sa. Začne pršať. Utekám, no pri veľkom daždi neviem kde som. Pomaly sa orientujem. Voda po mne steká ako vodopád a vlasy mám celé premočené. Čo mám robiť? Pýtam sa sama seba. O chvíľu uvidím zlaté zrkadlo, našla som ho. Pomaly skúsim prestrčiť ruku, a podarí sa. Dostanem tadiaľ aj celé telo a ocitnem sa vo svojej izbe, v deckom domove Good mother. Ani sa nestihnem spamätať a zrazu sa pohne kľučka na dverách. Cez prah dverí vstúpia Georgie, Sam a Michaella. Celé rozosmiate na mňa vrhnú pohľad a Michaella povie: ,, Škoda že, si s nami nebola bolo super môžeš ľutovať."
,,Počkať a kde si vlastne bola? A prečo si celá mokrá?" spýta sa Sam.
Pozriem na svoje oblečenie, je celé mokré. Nesnívalo sa mi to, ja som naozaj bola za zrkadlom.
,,Ja...ja som...bola za.." vykokcem.
Ty trúba hádam im len nechceš povedať kde si bola!
To je pravda, nemôžem im to povedať, pomysleli by si, že som spadla na hlavu. Ale čo im mám povedať? Neviem.
„Lucy kde si bola?" ostro sa ma spýta Georgie, a spraví pri tom nepeknú grimasu.
,,Ja....bola som sa prejsť po vonku." Poviem prvé čo ma napadne. Pozriem sa cez okno a zistím, že naozaj trocha prší. Ale zďaleka nie ako tam.
***

„Hýbte sa, pohyb!" kričí teta Clarissa na zástup detí čo sa hrnie do autobusu. Ani my nie sme výnimka. Pobalené v ruksakoch, sa vlečieme ulicou aby sme mohli oddialiť vstup do autobusu. Ani jednej z nás sa nechce ísť do tábora. Veľa krát sme sa pokúšali utiecť no vždy to bolo márne. Ako prechádzame ulicou k autobusu moje bledomodré šaty sami vlnia vo vzduchu. Nemám chuť nastúpiť do autobusu plného prepotených deciek. No nemám na výber. Vstúpim do autobusu a snažím nájsť sa štyri miesta po kope. Nedarí sa. Prejdem preto až do poslednej časti autobusu. Pri zadných dverách sú štyri miesta po kope. Všetky sme sa otrávene usadili. Hodnú chvíľu bolo ticho no potom sa Michaella ozvala.
,,Pripravte sa na mučivé tri týždne."
Zas bolo ticho, medzi tým už vodič sadol za volant a naštartoval motor. Moje všetky nádeje na útek sa vytratili. Dvere v autobuse sa zatvorili a autobus sa pohol. Zrazu za nim beží ešte jeden chalan ktorý nestihol nastúpiť, dvere sa otvoria. V tom momente mi svitne v hlave úžasný nápad. Potiahnem Georgie za ruku a kývnem na ostatné dve.
,,Viem kam môžeme ísť." Zakričím a vybehnem cez zadné dvere autobusu z dievčatami za sebou. Uvidím ako sa autobus pohne a zmizne mi z pohľadu. Robím správnu vec?
Nie.
Viem kam idem?
K zrkadlu.