Motýlik

Hneď na začiatok chcem povedať že toto nie je môj príbeh je to kniha ktorú mám veľmi rada a rozhodla som sa ju tu zverejniť.... Hope you like it :)

1.kapitola

Je to kvalitný heroín. Leží tu, len tak, na umývadle, zabalený v striebornom staniole. Smrtiaca dávka! Posledná! Sedím na odpadkovom koši a pozerám naň. Zdvíham hlavu a pozerám do zrkadla: mŕtvolne biela tvár, strhaná a strápená, vpadnuté oči, ostro kontrastujúce s priveľmi výraznými lícnymi kosťami. Zreničky zúžené, svedčiace o poslednom pichnutí. Pozriem na svoje telo: plochá hruď, chudé dopichané ruky, chudé nohy. Nejedla som už pár dní, ale moje telo hlad necíti. Odpísaná heráčka! Pomaly vstávam a prevarím háčko. Vytiahnem striekačku a naplním ju heroínom. Je to čistá nová striekačka, chcem, aby posledná dávka bola bezchybná. Znova si sadám a prikladám ihlu k žile. Bude ťažké nájsť takú, do ktorej by som si mohla ešte šľahnúť. Žily na rukách mám plne dopichané, v poslednej dobe som si pichala do nôh. Zhlboka sa nadýchnem a pozriem na striekačku a jej obsah. Bude to naozaj koniec! Pred hodinou som si pichla silnú dávku a ráno som pojedla aj nejaké lieky. Smutne som sa usmiala. Lieky! Tak to všetko začalo...

Vtedy, na tej diskotéke, ktorá mi teraz pripadá tak vzdialená. Na diskotéke, na ktorú som sa so Soňou a Aďou tak tešili. Soňa a Aďa, moje najlepšie kamarátky. Mali sme sedemnásť, boli sme šťastné, plné života a viery v budúcnosť. Všetko bolo fajn, až na to, že naši sa rozvádzali. Obaja mali milencov. Trpela som, ale oni sa snažili spríjemniť mi to. Najmä peniazmi...

Vtedy, 21. januára, snežilo a bola veľká zima. Ale nám to nevadilo. Bláznili sme sa, tancovali. Milovala som tanec a vždy som pretancovala celú diskotéku. Keď začali prvé slaďáky, chytil ma za ruku a vzal do náručia. Rišo. Mal krátke hnedé vlasy a modré oči. Veselé a milé modré oči. Ľúbila som tie oči a ľúbila som aj Riša. Rozumeli sme si, mali sme spoločné záujmy, zbožňovali sme kiná, horské bicykle a diskotéky. Počúval Blur a to ma na ňom priťahovalo ako prvé, lebo som bola do nich blázon. Chodili sme spolu deväť mesiacov a boli sme šťastní. Milovali sme sa. Teda aspoň vtedy som si to myslela. Na tej diske sa Rišo opil. Jeho najlepší priateľ oslavoval narodeniny. Ja som nepila. Aj napriek tomu som sa však výborne bavila. Až... Začalo to nevinne. Prišla za mnou Aďa, vraj sa potrebuje so mnou rozprávať. Išli sme von, mala nejaké problémy, ale spoločne sme to vyriešili. Vrátili sme sa dnu a ja som išla za Rišom. Práve hrali slaďáky. Jeho kamarát mi povedal, že išiel tancovať so Soňou. Poobzerala som sa, či ich neuvidím. A zrazu: tancovali opodiaľ, telo na telo, ústa spojené, vášnivo sa bozkávajúc. Skamenela som od úžasu. Zrazu sa prestali bozkávať a držiac sa za ruky vyšli von. Išla som za nimi. Išli do parku. Chcela som mať istotu, a tak som šla stále za nimi. Zastali pred lavičkou a ja som po chvíli odišla. Už som si bola istá.

Prišla som domov, tvár zaliata slzami a srdce plné zúfalstva. Potrebovala som pokoj, potrebovala som sa spamätať. Bol to pre mňa priveľký šok, neskutočné sklamanie. Ale doma bol veľký krik a hluk. Naši sa hádali, ziapali a vrieskali po sebe, nadávajúc si menami, z ktorých sa mi zdvíhal žalúdok.

Zaspala som na ránom, úplne vyčerpaná zúfalým plačom a bolesťou. Zobudila som sa na zvonenie. Bol to Rišo. Stál predo mnou, oči sklopené, tvár zúfalá.

„Miša, prosím ťa, odpusť mi to. Ja, bol som opitý, nevedel som, čo robím." Nemohla som odolať jeho úprimnému hlasu a skrúšeným očiam. Odpustila som mu.

„A čo Soňa? Aj ona bola opitá?" pokrútil hlavou. Aspoň neklamal. Soňu som stretla v škole. Chladne sa na mňa pozrela a ironicky sa usmiala: „Ja som opitá nebola. A ani Rišo nie. Teda aspoň nie tak, aby nevedel, čo robí. A pokojne ti poviem, že toho neľutujem a spravila by som to kedykoľvek. Rišo je krásny chalan a sex s ním..."

„A čo naše priateľstvo?" spýtala som sa, mysliac na päť spoločne prežitých rokov, na spoločné spomienky, na dôveru a priateľstvo. Ale Soňa sa len posmešne usmiala: „No, samozrejme, priateľstvo. Zobuď sa, ty naivka! Prestaň snívať a otvor oči!" Bola som zúfalá, preplakala som celé dni. Soni som verila, mala som ju rada. Radšej ako Aďu. Vedela o mne všetko, do najmenších podrobností, zdôverovala som sa jej s úplne všetkým. Veľmi mi ublížila a ja som sa nemohla z toho spamätať. A išlo to dole vodou aj s Rišom. Bola som podráždená, neverila som mu a podozrievala som ho. Začala som piť.