Ťažký život Tomboya

Časť 3

Počula som zvoniť budík. Vstala som. Hlava už ma nebolela. Bolo mi lepšie ako včera. Išla som sa naraňajkovať. Potom som sa išla obliecť.

Obliekla som si čierne roztrhané rifle,tričko a na to čierno-bielu mikinu s potlačou americkej vlajky.

Keď ma mama uvidela niečo mi hovorila,ale ignorovala som ju a odišla som na autobus. Ani som sa nenazdala a bola som v škole.

Na wc som si len dala dolu parochňu upravila som si vlasy a chystala som sa vyjsť von. Ale všimla som si niečo na mojej tvári. Bola to modrina. Ale slabá. Nebola veľmi viditeľná. Bola,ale nie tak veľa. To je určite z tej lopty.

Napokon som to nechala tak a vybrala som sa do triedy.

Stretla som sa so Sophiou.
Nečakala a už mi dávala otázku za otázkou.

"Kde si bola včera keď si mi neodpisovala? Písala som ti veľakrát a ani raz si mi neodpísala za celý deň. Prečo? Stalo sa niečo?"

"Prepáč. Nie všetko je v poriadku len som išla na gitaru a potom vyvenčiť Blacka a bola som dosť unavená a ani neviem ako rýchlo som zaspala."

"Jaj tááák. Dobre chápem ale mohla si mi aspoň napísať,že si v poriadku. Veľmi som sa o teba strachovala."

"Viem,prepáč. Druhý krát už ti napíšem."

"Dobre."

Za dve minúty malo zvoniť. Bolo na čase sa rozlúčiť keďže každá máme hodinu v inej triede.

"Za chvíľu zvoní,ja pomaly idem na hodinu a uvidíme sa.."

"TO ČO TU MÁŠ?"šokovane povedala Sophia,otočila mi hlavu na bok a ukázala na slabú modrinu.

"No..vieš...to je celkom dlhý príbeh a... ."

"Zbil ťa niekto?"

"Nie...teda...niee,no je to na dlho poviem ti to po hodine."

"Dobre po hodine mi všetko povieš!!"

"Áno neboj."

"Dobre maj sa zatiaľ," povedala a vyparila sa.

Išla som na hodinu dejepisu.

Učiteľka sa rozhodla,že bude skúšať.

"Alex," povedala a pozrela na mna, "k tabuli."

"Dočerta!"povedala som si v duchu. Ja som vedela že sa do toho mám aspoň pozrieť.

Dávala mi otázky. Na staršie učivo som jej nejako odpovedala ale na nové som jej nepovedala nič.

"Dám ti štvorku," zapísala si to a pokračovala, "nejako si sa zhoršila a to nielen z dejepisu,ale z ktoréhokoľvek predmetu. Začni na sebe makať,ty máš naviac."

Vedela so,že som sa trocha zhoršila ale ..snažím sa to zlepšiť.

Po hodine som sa stretla so Sophiou.
Povedala som jej čo sa stalo s tými chalanmi a čo mi urobili.

"Preboha to je hrozné a vieš kto to bol?"

"Neviem,nejaký namyslený idioti."

"Kašli na nich a keby niečo všetko mi povedz."

"Dobre."

"A už nebuď smutná, inak čo máš dnes v pláne?"

"Nič."

"Ja si idem farbiť vlasy nechcela by si ísť somnou?"

"Ánooo chcela."

"Dobre a aj ty chceš?"

"Áno."

"Mama ti nevynadá?"

"Mám parochňu."

"Dobre,takže po školy choď domov,najedz sa kľudne a príď ku mne,dnes rodičia prídu až večer takže máme dom pre seba."

"Tak to je supeer."

"Dobre sme dohodnuté."

Vtom zazvonil zvonček a museli sme pokračovať v učení.

Keď už skončilo vyučovanie išla som domov,najedla som sa zobrala som si peniaze a išla som k Sophii.

Odtiaľ sme išli do obchodu si kúpiť farby. Kúpila som si čiernu.

Prišli sme k nej a išli sme sa farbiť.

"Naozaj to spravíš aj cez zákaz?"

"Samozrejme,mám parochňu mama sa nič nedozvie a aj keby je to moja vec."

"Dobre."

Kým sme čakali čo nám zaúčinkuje farba tak sme si pozreli film a veľa sme sa nasmiali.
Po určitom čase sme si išli umyť vlasy a vysušiť si ich.

Výsledok bol fantastický. Čierna sa mi neskutočne páči. Bola som nesmierne spokojná a štastná.

Potom sme sa ešte chvíľu rozprávali.

Okolo ôsmej hodiny večer som išla domov.

Mama bola už doma opýtala sa ma len kde som bola a viac sa nezaujímala.

Išla som do izby. Zobrala som denník na kreslenie a začala som si kresliť. Popritom som si písala so Sophiou a pár ľudmi.

Okolo 23:30 som sa rozhodla ísť spať.