V tomto Svete Bez Kúsku Nádeje...

PRÁVE IDEŠ ČÍTAŤ BLBOSŤ

V tomto svete bez kúsku nádeje, sa strácam viac ako rybka v tajomnóm oceáne. Myslela som, že som stratená. Avšak som stretla teba. Myslela som, že si môj spľnený sen. A možno som bola len hlúpa hus. Stále chcem ďalej veriť, že to není pravda. Tak mi prenehaj výťazstvo, aby som si bola istá.

Pamätám si jasne na ten deň. Ja som sa hrala na princeznú, aj keď som bola vždy princezná. A ty si zase bol len chlapec, čo chľadný si bol od nôh až po krk. Len tak tak si sa sem dokázal dostať. Cez vysoké hory, cez prales, cez rieku. Hladoval si, špinil si sa sám v tajomných uličkách. Keď som ťa uvideľa, tvoje nohy boli doškriabané až do krvi. Cítil si bolesť, utrpenie, strach. Ale nikdy si nespravil jednu vec. Aspoň nie predo mnou. NEPLAKAL SI!

Ani raz som ťa nevideľa plakať, ale ja? Ja som dokázala plakať každý deň, len kvôli tebe. Môj otec dokázal vtedy ľahšie najsť ľútosť vo svojom srdci a zachránil ťa pred chladním daždom. Necítila som z teba žiadné zúfalstvo. Dokázal si sa len smiať. Od nášho spoločného momentu si sa len tak smiešne usmieval. Ako si to len dokázal? Ja som ťa dokázala len ľutovať.

Ešte v ten deň som ťa prišla nenápadne pozrieť do izby pre hostí. Snažila som sa otvoriť dvere, tak nenápadne ako som to vždy dokázala, keď som odpočúvala otca s mamou. Ale teraz bolo niečo zle. Všetko som spravila perfektne. Dokázala som sa k tebe priblížiť tak blízko, že nás oddelovaľ len tvoj spánok. Tvoj spánok bol taký tvrdý. Mala som chuť ťa zobudiť a niečo ty povedať. Ach. Dusím sa. Dusím sa. Prečo cítim z teba taký veľký strach? Prečo neviem na teba zabudnúť? Prečo mi hlava hovorí ,,Si len hlúpy šašo. Zabudni naňho." Ale srdce vraví ,,Napočítaj do 3! Otoč sa! A prídeš na odpoveď."

Zapla som celú hruď a nadýchla som celým mojím malým telom.

1
2
3
Otočila som sa len k tebe chrbtom a ty sa ma chytil za ruku.
Moje oči to zazreli. Jednu jedinú kvapku, čo si kedy uronil. Tvoje oči... báli sa. Ach dusím sa. Ach dusíš sa. Naša srdcia išli puknúť obyčajním strachom. Ja som sa bála teba a ty si a bal...

,,Prosím! Ešte chviľku tu ostaň." To bolo všetko čo si zvládol povedať. Už to chápem srdce. Ja sa bojím jeho, ale on sa bojí ešte viac. Čoho? No predsa samoty. ,,Dobre. Ostanem." Ach bojím sa. Ach bojíš sa. Tak tu nečakajme na zázrak a poďme spoločne prekonať ten strach.

Opýtala som sa ťa ,,Ako sa voláš?"
Ukázal si prstom na seba ,,Ja! Natsu. Natsu Dragneel."
,,Natsu? Moja mami mi čítavala príbehy o hrdinovi Natsuovi. To meno znamená leto." Zrazu sa ti úsmev vytvoril na tvári a len si uložil daľšie slová do môjho srdca. ,,Vážne? To som nevedel? Super." Vyskočil do výšky len kvôli obyčajnému slovu. ,,A ty? Ty sa ako voláš?"
,,Lucy Heartfilia." prestaľ si skakáť a zamyslel si sa. Nad čím sa asi tvoje srdce zamýšlalo? Ja som len nad tvojou milou, nevinou tvárou rozmýšlala.

,,Aha! Už to mám. Ty si Lucy ako pesnička Lucy in the sky"
,,Lucy in the sky? Ten názov počujem prvý raz." Pristúpil si ku okraju postele a sadol si si ako by si mi chcel niečo povedať. ,,Sa ti nečudujem. Keby ju tak rád nepočúval môj otec Igneel, tak ani neviem, že existuje." Prisadla som si ku tebe a z môjho hrdla sa ozývala zvedavosť. ,,Ty máš rodinu?"
,,Samozrejme. Môj otec Igneel. Je to drak."
,,Drak? Ale draky už neexistujú."
,,Existujú..." A len tak ďalej si rozprával. Povedal si mi o sebe všetko. Každá jedna tvoja veta ma robila šťastnou. Ani si nevieš predstaviť aká som bola štastná.
Vtedy si desivý nebol. Vtedy som sa nebála. Išli sme si svojím vlastním tempom.

Naozaj si neviem predstaviť, čo si mysleli sľúžky, keď nás našli spolu spať v jednej posteli. Povedali ako keby vedľa seba spali ,,Anjel a Diabol" Ja som anjel a ty si diabol. Dokázali nám byť cesty súdené?